Ivica Ruttkayová: Dievča na telefón

Literatúra a dráma

Ivica Ruttkayová: Dievča na telefón

01. 03. 2018 16:20

V týchto dňoch oslavuje narodeniny rozhlasová redaktorka a spisovateľka Ivica Ruttkayová. V rozhlase pracuje od roku 1989. Venuje sa kultúrnej a umeleckej publicistike a problematike spoločenských vied. Píše poéziu, prózu, rozhlasové dramatické texty a recenzie. Za novinársku a dramatickú tvorbu získala viaceré ocenenia, aj jej prozaické texty vzbudili ohlas u kritiky i v čitateľskej obci.

Rozhlasová hra Ivice Ruttkayovej Dievča na telefón (2003) bola tiež viackrát ocenená. Autorke sa podarilo striedaním rovín reflexie, irónie, vecnosti a nadhľadu zobraziť peripetie pocitov a vnemov bytosti zvanej callgirl. Veľa napovedia aj osoby tejto pôvodnej rozhlasovej hry: okrem callgirl, sú to - politický väzeň, politik a podnikateľ. V réžii Róberta Horňáka účinkujú: Szidi Tobias, František Kovár, Emil Horváth a Jozef Vajda. Hudbu vybral Miroslav Nemec. Majsterkou zvuku bola Ľubica Olšovská.

Ivan Stodola je najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej dramatickej spisby medzivojnového obdobia. Vo svojich komédiách sa prejavoval ako neľútostný satirik slovenského bezduchého malomeštiactva. Jeho podobenstvá v dramatických tvaroch skratkovito a jasne vypovedali o slovenskej spoločnosti a ich účinok bol priamočiary a oslobodzujúci. Jeho hry sa uvádzali aj na zahraničných scénach, v Juhoslávii, Maďarsku i v USA.

Pri príležitosti 130. výročia narodenia Ivana Stodolu uvádzame rozhlasovú adaptáciu jeho známej komédie Jožko Púčik a jeho kariéra (2004). Hlavným hrdinom je drobný úradník, dobrák od kosti, ideálny nástroj manipulácie. Jeho prostredníctvom kritizuje autor mechanizmy moci. Pre rozhlas upravil a režíroval Peter Jezný. Účinkovali: Ján Kroner, Viera Horváthová-Richterová, Peter Bzdúch, Helena Geregová, Eva Matejková, Zuzana Frenglová, Marián Geišberg, Vladimír Jedľovský, Alfréd Swan, Matej Landl.

Ján Ondruš začal písať poéziu v 50. rokoch. S básnikmi Jánom Stachom a Ľubomírom Feldekom vytvoril neformálne básnické združenie Trnavská skupina. Bola známa presadzovaním konkretizmu v poézii a odklonom od schematizmu slovenskej povojnovej lyriky.

Ondruš najradikálnejšie v slovenskej poézii zbavuje báseň tradičnej lyrickosti. Rezignuje na vonkajšie znaky básne. Stavia báseň z vecných výpovedí. Ján Ondruš je jediným slovenským básnikom po 2. svetovej vojne, ktorý si zaslúži atribút absolútneho básnika. Odolal tlaku deformujúcich ideológií, a pritom básňou odpovedá na ľudskú a sociálnu situáciu povojnového ľudstva. Vytvoril báseň, ktorá sa rovnako ako človek nevzdáva, aj keby malo ísť o všetko, aj keby jej napokon zostalo len niekoľko základných, neraz škaredých a ošklbaných slov. Nedožité 86. narodeniny básnika si pripomenieme básňami z jeho druhej zbierky Posunok s kvetom (2002), ktoré recituje Peter Vilhan.

Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.

[foto: pixabay]

 

Živé vysielanie
??:??