Od narodenia spisovateľky Margity Figuli uplynulo 110 rokov. Narodila sa vo Vyšnom Kubíne, v rodnom dome Pavla Országha Hviezdoslava. Jej knižný debut, novelu Uzlík, ilustroval Koloman Sokol. Po zbierke próz Pokušenie nasledovalo jej najznámejšie dielo, román Tri gaštanové kone, v ktorom naplno rozvinula kľúčové motívy slovenského naturizmu.
Istý čas mala obmedzené publikačné možnosti, a tak sa venovala práci na veľkom historickom románe Babylon, ktorý je aj dnes aktuálny svojou koncepciou skúmania otázok zániku určitého typu absolútnej moci. Pritom tu nejde o analógie k súčasnosti, ale o evokáciu biblickej doby. Do súčasnosti román presahuje autorkiným poznaním a poéziou.
Jej prvá publikovaná próza Pieseň otrokov (1930) vychádza zo žánrového základu historickej legendy. Príbeh rodovej pomsty pracuje so sociálnymi motívmi. V samých začiatkoch tvorby Margity Figuli fungoval predpoklad o základnej a riadiacej úlohe genetických daností a rôznych typov „prirodzených" predurčení v konaní literárnych postáv. Literárny kritik Ján Števček napísal:
„V prvej fáze tvorby, reprezentovanej novelami až do roku 1940, vystupuje do popredia konflikt princípu prirodzeného života so skrytým mravným zákonom; tieto novely sa zameriavajú na výraz, na štýl."
Prózu Pieseň otrokov v roku 1985 zdramatizovala pre rozhlas Gita Pechová. V réžii Viktora Lukáča účinkujú: Ladislav Chudík, Karol Machata, Viera Richterová, Soňa Ulická a Ján Mistrík.
---------
V literárno-dramatickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť báseň Ľubomíra Feldeka Maľarka (2012), venovanú maliarke Márii Medveckej, a rozhlasovú adaptáciu románu Alfonza Bednára Sklený vrch (1974) v réžii Imricha Jenču v hlavných úlohách s Vierou Topinkovou, Ivanom Krivosudským, Antonom Mrvečkom a Dušanom Jamrichom.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: tik.dolnykubin.sk]
