Karol Kállay: Potulky životom

Hana Kostolanská nastúpila do rozhlasu v roku 1949 ako administratívna pracovníčka, ale zakrátko sa stala redaktorkou a členkou Rozhlasového hereckého súboru. V archíve je vyše 1650 záznamov jej hereckého umenia. Keď vo veku 27 rokov podľahol tuberkulóze jej brat, básnik Pavol Ušák (známy pod pseudonymom Oliva), zanechal len jedinú básnickú zbierku Oblaky. V Tatranskej Polianke na tú istú chorobu zomrel komunistický básnik Jiří Wolker a totalitný režim mu vystavil pomník formou recitačnej súťaže Wolkrova Polianka. Ten istý režim odstránil pamätník, ktorý postavila obec Kátlovce v roku 1971 pred rodným domom básnika. O 20 rokov neskôr odhalili pamätník Paľovi Ušákovi-Olivovi pred kostolom a ďalší pomník mu „postavili“ v podobe recitačnej súťaže - Kátlovce Paľa Ušáka-Olivu. Hana Kostolanská-Ušáková vyjadrila svoj vzťah k bratovi v pásme Hasnúce iskry (2004).                
                                     
Karol Kállay patril medzi najvýraznejšie postavy slovenskej fotografie, jeho talent sa prejavil najmä vo fotografickej reportáži. Fotografiou sa začal vážne zaoberať v roku 1940 a už o dva roky získal Zlatú medailu na celoštátnej výstave fotografií v Bratislave. Onedlho vystavoval v španielskej Zaragoze. Knihy Pieseň o Slovensku a Los Angeles získali Cenu UNESCO ako najkrajšie knihy sveta. V roku 1998 mu prezident republiky udelil Pribinov kríž I. triedy za celoživotné dielo v oblasti umeleckej fotografie. Okrem päťdesiatky fotografických kníh napísal Karol Kállay aj autobiografickú knižku Potulky životom, z ktorej číta Alfréd Swan.
        
V týchto dňoch si pripomíname 144. výročie narodenia zakladateľky modernej literatúry pre deti na Slovensku - Ľudmily Podjavorinskej. Pre nedostatok finančných prostriedkov a zdravotné problémy skončila len ľudovú  školu, ale bystré a zvedavé dievča sa vzdelávalo samo. Už v pätnástich rokoch prvýkrát publikuje. Začínala ako autorka literatúry pre dospelých. Vďaka zbierke lyrických básní Z vesny do života sa stala prvou slovenskou poetkou. Písala tiež úsmevné poviedky z dedinského života, ale presadila sa najmä tvorbou pre deti. A práve tú menej známu časť jej tvorby predstavil redaktor Jozef Lenhart v relácii Autor na dnes (2006).                                                         
                 
Autorka literatúry pre deti a mládež Klára Jarunková patrí k najprekladanejším slovenským spisovateľom 2. polovice 20. storočia. Jej diela vyšli takmer v štyridsiatich jazykoch. V týchto dňoch by sa dožila 94 rokov. Istý čas pracovala aj v  Československom rozhlase, ale napokon sa usadila v redakcii časopisu Roháč. Okrem detských rozprávok píše dievčenské romány i cestopisnú literatúru. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého vlka sa stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. V relácii Evy Chovancovej Nájsť pevnú zem (1986) si Klára Jarunková zaspomínala na svoje horehronské rodisko - Červenú skalu.

Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.