Svedkovia mojej doby - Prípad Ota Plávková

Publicistika

Svedkovia mojej doby - Prípad Ota Plávková

13. 03. 2017 12:33

Nedožité 91. výročie narodenia publicistky a rozhlasovej redaktorky Oty Plávkovej si pripomenieme reláciou z cyklu Svedkovia mojej doby. Priateľka a kolegyňa Helena Dzvoníková o nej napísala: „Konala podľa svojho presvedčenia, že život nemáme na to, aby sme ho prežili v hluchote a ľahostajnosti voči tomu, čo sa deje okolo nás a s nami."

Slavo Kalný, autor pásma Prípad Ota Plávková (2011), o nej povedal: „Ota Plávková odvážne „ťahala" protiokupačné vysielanie v rozhlase. Keď ju vyliali z práce a zakázali jej pobyt v rodnej Banskej Bystrici, žila s deťmi i chorou matkou v Bratislave v baraku. Za normalizácie vysielala do Slobodnej Európy aj v čase, keď pod jej oknami stálo auto s príslušníkmi štátnej bezpečnosti."

Od narodenia hlásateľa Imricha Fábryho uplynie v týchto dňoch 93 rokov. Autorka Mirjana Šišoláková pripravila v roku 2004 v cykle Ľudia, fakty, udalosti jeho rozhlasový profil. Hlásateľka Viera Petrusová, ktorá pracovala v rozhlase 40 rokov, si naňho takto zaspomínala:

„Začiatkom päťdesiatych rokov, v čase keď už nastúpil svojský hlásateľ Imro Fábry, fungovali hlásatelia v tomto zložení: Nora Selecká, Emil Novotný, Laco Šoltýs, Dušan Zimen, Darina Reková a ja. Boli sme všetci mladí a možno aj trochu nezodpovední, hoci sme svoje povolanie milovali a boli ochotní slúžiť do roztrhania tela, a tak o zábavu nebolo núdze. Popoludní sa vysielali oznamy, kde boli programy divadiel, kín, ale aj rôzne služby a tovar. Boli sme družná partia, takže aj v onen, pre mňa „osudný" deň, sedela väčšina na gauči v hlásateľni. Fábry, ktorý mal so mnou čítať oznamy, našiel jeden, v ktorom ponúkali plemenné kance. Začal rozvíjať rôzne variácie na túto tému, spôsob prednesu, k tomu sa za veľkého chichotu pridali ostatní, takže som - vedomá si svojej náchylnosti k výbuchom smiechu - vyhlásila, že budem čítať, len ak Fábry tento oznam vynechá. Vybral ho spomedzi ostatných, položil bokom, na „červenú" všetci zmĺkli a my sme vysielali. Odrazu počujem, ako Fábry číta akosi plačlivo onen oznam o plemenných kancoch. Bola som hotová, vybuchla som do smiechu. Zapla som „kašľadlo" - teda vypla som sa. Po chvíľke vnútorného monológu „neblázni, vyhodia ťa z rozhlasu," som pokračovala s rovnakým výsledkom. Fábry svoje dočítal a ja som ušla do inšpekčnej miestnosti. V tej chvíli zazvonil telefón a ozval sa rozhorčený poslucháč: "Aká koza sa to vo vysielaní rehotala?! A ešte po tom všetkom ste čítali, aké kvality má mať hlásateľ! Hanba!" Čo čert nechcel, po mojom výstupe nasledoval oznam o konkurze na hlásateľa, ktorý vypísal programový šéf. Našťastie mal pochopenie a odbavilo sa to len nejakou pokutou."

Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.

Živé vysielanie
??:??