Ján Bábik: Mojej matky reč je krásota

Publicistika

Ján Bábik: Mojej matky reč je krásota

27. 07. 2017 13:57

V týchto dňoch si pripomíname 170. výročie prijatia spisovného jazyka. Cieľom spolku Tatrín bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku. Významne prispel ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka. Stalo sa tak na jeho štvrtom zasadnutí 9. augusta 1847 na fare v Čachticiach. Popredné osobnosti vtedajšieho národného hnutia (Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak, Janko Francisci-Rimavský, Samo Bohdan Hroboň) sa tu dohodli na pravopise slovenčiny, uzniesli sa „na reč spisovnú povýšiť slovenčinu" a prijali zásady, ako písať.

Pri tejto príležitosti vari nezaškodí krátky exkurz do dejín slovenského jazyka: od staroslovienčiny cez bernolákovčinu, štúrovčinu až po modernú slovenčinu. Umelecko-dokumentárne pásmo Jána Bábika má názov Mojej matky reč je krásota (1989). V réžii Oľgy Janíkovej účinkujú Vladimír Minarovič, Darina Vašíčková a Pavol Hudík.

Košické rozhlasové štúdio oslávilo 17. apríla 90. výročie začiatku pravidelného rozhlasového vysielania. Počas tohto obdobia sa do rozhlasovej histórie zapísalo mnohými prvenstvami: od vysielania prvých programov až po založenie národnostného vysielania. Za všetkými úspechmi však stoja tvorivé osobnosti - ľudia, ktorí by prácu v rozhlase nevymenili za nič na svete. A niektorí z nich priviedli k rozhlasovej tvorbe aj svojich potomkov. A práve o nich bude reč v dokumentárnom pásme Hany Rodovej Splnený sen (2017).

Od narodenia Jána Kalinčiaka uplynulo už 195 rokov. Tento spisovateľ, literárny kritik, pedagóg a teoretik sa pokúšal formulovať estetické princípy romantizmu. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo stvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze.

Z literárnokritických prác je najvýznamnejšia jeho polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Stať Spomienky na Ondreja Sládkoviča je prvým rozborom Sládkovičovej poézie a dištancuje sa v nej od Štúrovho preceňovania folklóru. Pozoruhodnú teoretickú a pedagogicko-filozofickú úroveň majú aj jeho Reči k študentstvu, ktoré na začiatku a konci každého školského roku prednášal ako riaditeľ gymnázia v Tešíne. Viac sa o živote a tvorbe Jána Kalinčiaka dozviete v Galérii slávy (2010) z pera Jozefa Leikerta. Číta Jozef Šimonovič.

Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.

 

Živé vysielanie
??:??