Na Rádiu Pyramída si pripomíname 105. výročie narodenia spisovateľa Dominika Tatarku. Jeho prvé prózy sa pokúšajú vystihnúť osobné zážitky z 30. a 40. rokov. Novela Panna zázračnica je nadrealistickou víziou lásky, ale aj výpoveďou proti fašizmu. Satirickým duchom je predchnutý román Farská republika, protifašistické vyznenie má román, stavajúci na autorovej skúsenosti z protifašistického odboja Prvý a druhý úder.
Myšlienka porozumenia medzi národmi je dominantou knihy Prútené kreslá. Prejavuje sa tu kritický postoj k upevňujúcej sa totalite, ktorá degraduje človeka na bytosť zotročenú byrokratickou mašinériou. Novela Démon súhlasu je satirou na totalitnú moc a byrokratické praktiky vtedajšieho režimu. Kniha sa stala emblémom demokratizačného procesu a mala rozhodujúci význam pre demokratické smerovanie slovenského literárneho vývoja.
Napriek kritickému tónu sú Tatarkove prózy apoteózou lásky a ženskej krásy. Hľadanie optimálneho sveta prežiareného láskou a porozumením je aj hlavnou témou diel, ktoré vyšli v zahraničných vydavateľstvách v 70. a 80. rokoch. Dokumentujú, že nepodľahol svojmu utrpeniu a neprestal veriť v nové nádeje ľudstva. Jeho život a tvorbu nám priblíži pásmo Pavla Hudíka Návraty - Dominik Tatarka (2003). Účinkujú Darina Vašíčková a Jozef Šimonovič.
Spisovateľka Veronika Šikulová sa charakterizuje takto:
„Som stará škola, možno aj preto, že som vyrástla v rodine spisovateľa, nie je mi jedno, ako je čo napísané. Svoje texty si sama nahlas čítam, je pre mňa dôležité, či má text rytmus, nie je mi jedno, aké slovo použijem, najradšej by som použila všetky. Ak začujem či inak natrafím na slovo, ktoré nepoznám, poteším sa a premýšľam, kde by som ho mohla použiť. Rada počúvam, čítam aj rozprávam. Rada aj píšem."
O tom, že rozpráva nielen rada ale aj dobre, sa môžete presvedčiť v Pálenici Borisa Filana (2009).
Nedožité 105. narodeniny zakladateľa slovenského kresleného filmu Viktora Kubala si pripomenieme v Galérii slávnych (2010), ktorú autorsky pripravil Jozef Leikert a číta Jozef Šimonovič. Kubal bol jedným z významných predstaviteľov svetového animovaného filmu od polovice 60. rokov a jedným z tvorcov modernej karikatúry. Vo väčšine diel bol nielen autorom výtvarných a animovaných návrhov, ale aj autorom námetu, scenára a režisérom, ba niekedy aj kameramanom a strihačom. Jeho túžbou bolo nakresliť takú karikatúru, na ktorej by nebolo nič a čitateľ by napriek tomu porozumel jej obsahu. Priznal, že sa mu to nikdy nepodarilo.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Magda Borodáčová, TASR]
