Téma: 17. november 1989

Publicistika

Téma: 17. november 1989

12. 11. 2019 10:20

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravili redaktori Marián Grebáč a Tamara Chlebová špeciálny rozšírený blok publicistiky, ktorý sa pokúsi zmapovať prelomové udalosti našich novodobých dejín. Čo pre nás znamenal 17. november, čo mu predchádzalo a čo nasledovalo?

Petícia Niekoľko viet znamenala začiatok konca totalitného režimu. Dokument hnutia Charta 77, zverejnený 22. júna 1989, žiadal slobodu médií a zrhomažďovania, náboženskú slobodu a prepustenie politických väzňov. Petíciu podpísali Zdeněk Svěrák, Jiří Bartoška, Jan Čenský, Rudolf Hrušínský, Martin Stropnický, Hana Zagorová, Ivan Trojan. Viac sa dozviete z cyklu Dejiny.sk. Reláciu Rok 1989 - Petícia Niekoľko viet (2019) autorsky pripravili Róbert Kotian a Peter Turčík.

Martin a Igor Harajovci vyspovedali v relácii Novembrové udalosti očami mladých (2007) členov vtedajšieho koordinačného výboru vysokých škôl Zuzanu Mistríkovú a Antona Popoviča. Čo vtedy robila dievčina, ktorá mala 18 rokov? Čo hovorí Nežná revolúcia študentom Jakubovi, Danovi a Petrovi? A čo si myslia politologička Soňa Szomolányiová a sociologička Silvia Porubänová?

Keď sa spisovateľa Stanislava Rakúsa pred parlamentnými voľbami v roku 2016 pýtali, či a prečo pôjde voliť, odpovedal:

Voliť pôjdem preto, aby som svojím postojom alebo nečinnosťou či ľahostajnosťou nepodporil strany s viac alebo menej skrývaným totalitným, vodcovským, populistickým, nacionalistickým a korupčným zameraním. Takéto smerovanie je v dnešnom stredoeurópskom a východnom, špeciálne ruskom postkomunistickom priestore mimoriadne aktuálne."

V cykle Náš november 1989 (2019) sa so Stanislavom Rakúsom porozprávala Ivana Jachymová.

Jedným z tribúnov Nežnej revolúcie bol herec a politik Milan Kňažko. Bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu a spolu s Jánom Budajom moderoval zhromaždenia protestujúcich občanov v Bratislave. Jeho vtedajší slogan „utvorte koridor" zľudovel. Bol prvým porevolučným ministrom zahraničných vecí, podpredsedom vlády, ministrom kultúry i poradcom prezidenta. O tom všetkom porozprával Mariánovi Grebáčovi v relácii Sólo pre Milana Kňažka (2009).

Spisovateľ Ladislav Mňačko už v roku 1968 nastavil zrkadlo totalitnej moci v diele Ako chutí moc. Na vedúce pozície v štáte sa dostávajú mocichtiví karieristi, bezcharakterní pokrytci a prevracači kabátov. Platí to aj o období tzv. husákovskej normalizácie. Preverené kádre sa zabetónovali vo svojich funkciách. Zmenila to až Nežná revolúcia. Autor Emil Benčík sa na ich odchody z politickej scény pozrel v pásme Keď prišlo na lámanie chleba - Neslávny odchod mocných (2006).

Vypočuť si môžete tiež úvahu Antona Popoviča, jedného z vodcov študentského hnutia, v cykle Päť krát päť úvah o slobode (2014) a pásmo Mozaika storočia - 17. november 1989 (2009), spoločný projekt denníka Sme, Slovenského rozhlasu, študentov žurnalistiky a Ústavu pamäti národa.

Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.

[foto: Svätopluk Písecký, TASR]

Živé vysielanie
??:??