V júni oslávi okrúhle životné jubileum prvá dáma slovenskej poézie Mila Haugová. Narodila sa 14. júna 1942 v Budapešti, detstvo prežila vo Vrábľoch, Topoľčiankach a Nitre, kde v roku 1964 absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigrovala do Kanady, po roku sa vrátila do vlasti. Od roku 1972 žije v Bratislave.
Literárna kritika považuje Milu Haugovú za jednu z najinšpiratívnejších slovenských poetiek. Do literatúry vstúpila v roku 1980 básnickou zbierkou Hrdzavá hlina a odvtedy vydala vyše dvadsať kníh poézie (Možná neha, Praláska, Dáma s jednorožcom, Krídlatá žena, Archívy tela, Pomalá lukostrelkyňa, Z rastlinstva). Je našou najprekladanejšou poetkou. Za svoju literárnu činnosť získala Cenu Dominika Tatarku (2014) a Literárnu cenu Vilenica (2020).
V roku 2006 vydala Mila Haugová básnickú zbierku Rastlina so snom: Vertikála. Autorka si zvolila snovú stratégiu zobrazovania skutočnosti. Emocionálne prežívanie umiestňuje do priestoru prírody, pričom stavia do kontrastu les a záhradu. Kým les symbolizuje bludisko života, z ktorého človek hľadá cestu von, záhrada označuje túžbu po plnosti života a jednote.
Tejto knižke sa v roku 2007 venoval v cykle Nedeľná lýra redaktor a básnik Jozef Čertík, ktorý svoje poetické pásmo nazval Rastlinopis, vertikála. V réžii Róberta Horňáka recituje Lucia Vráblicová. Zvukovú podobu realizovala Eva Irmanová.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Sylvia Hoffmannová, RTVS]
