Básnik, jazykovedec a prekladateľ Samo Bohdan Hroboň (1820-1894) bol predstaviteľom mesianistickej línie slovenského romantizmu. Karol Horák v rozhlasovej hre Mesianistova hlava (s podnázvom Archa úmluvy medzi Bohom a Bohdanom Samoslavom Hroboňom) oživuje tragický údel básnika, ktorý predbehol svoju dobu, a tým sa stal pre ňu neprijateľným. Cítil nepriazeň svojho okolia a preto sa dobrovoľne odsúdil na doživotnú izoláciu v horskej samote pod Sivým vrchom v Suchej doline.
Hroboň sa usiloval vytvoriť nový básnický jazyk „všeslovenčiny slavianskej" na základe spoločných indoeurópskych základov slovanských jazykov. Veril, že pôvodná sila prirodzenej všeslovanskej reči môže pomocou svojich vnútorných zdrojov „všereči človečenskej" pretvoriť svet. Hroboň vytvára mesianistickú poetiku, založenú na špecifickom básnickom jazyku a na poetickej vízii slovanského sveta. Tieto jeho predstavy sa však nezhodovali so Štúrovým postulátom o slovenskom romantizme.
Hru Karola Horáka Mesianistova hlava v roku 2000 režíroval Ladislav Hyža s majstrom zvuku Ivanom Kostolným. V hlavných úlohách sa predstavia Ján Kožuch, Ladislav Hyža, Ivan Folkman, Michal Gazdík, Zlatica Gillová, František Výrostko, Emília Čížová a ďalší.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[text: Marián Grebáč, foto: unsplash.com]
