Pri príležitosti 100. výročia založenia Československej republiky pripravila redaktorka Melánia Puškášová pásmo hudobných artefaktov, ktoré odrážajú spoločnú históriu československej, ale aj osobitne českej a slovenskej hudby.
Na úvod vybrala to najcennejšie, čo súvisí s históriou dnes už neexistujúceho spoločného štátu. V súpise diel Antonína Dvořáka nájdeme predohru Domov můj, op.62. Spoznáte v nej legendárnu skladbu Františka Škroupa k divadelnej hre Josefa Kajtána Tyla Fidlovačka aneb žádný hněv a žádná rvačka (1834), z ktorej neskôr vznikla česká hymna.
A kde má základ slovenská hymna? Skúste sa započúvať do ľudovej piesne Kopala studienku v majstrovskej úprave Jána Cikkera. Melódiu použil Janko Matuška v roku 1844 ku odbojným slovám Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú... V roku 1851 bola pieseň vydaná pod názvom Dobrovoľnícka a 1920 sa stala súčasťou československej hymny.
Autorom slávnostnej predohry Naše Slovensko (1938) je Mikuláš Moyzes a podobnú skladbu zložil v roku 1977 Andrej Očenáš s príznačným názvom Československá predohra op.53.
Osobnosť Milana Rastislava Štefánika inšpirovala Mikuláša Schneidera-Trnavského, keď v roku 1928 k 10. výročiu vzniku republiky zložil skladbu pre zbor Štefánik - Mali sme my sokola, op.51 na text Štefana Krčméryho.
Vo Variáciach pre orchester na tému Vítězslava Nováka (1969) sa slovenský autor Igor Dibák poklonil pamiatke svojho českého profesora. Novák bol nielen pedagógom viacerým slovenským skladateľom, ale aj oddaným milovníkom slovenskej prírody a Vysokých Tatier.
Hoci český skladateľ Bohuslav Martinů žil v Amerike, Švajčiarsku, Taliansku a Francúzsku, na svoju domovinu často spomínal. Symfonickú tryznu Pamätník Lidiciam venoval obetiam nacistickej okupácie Československa. Vypálenie Lidíc realizovali Nemci v noci z 9.-10.júna 1942 a Martinů dielo zložil v roku 1943 na výzvu Amerického zväzu skladateľov.
Pár rokov po vzniku ČSR vstúpil významný český skladateľ, spisovateľ, herec a režisér Emil František Burian do KSČ. Veľa rokov bol oddaný novým myšlienkam o sociálnej spravodlivosti. Preto sa nečudujeme, že skomponoval Předehru socialismu, op.45, ktorá bola dlho súčasťou českého aj slovenského rozhlasového vysielania.
K tejto archívnej dramaturgickej lahôdke pridávame ešte poslednú ukážku bojového ducha a kolektívnej sily socialistického štátu. Vít Nejedlý, zakladateľ československej obdoby súboru sovietskych Alexandrovcov, je autorom skladby Víťazstvo bude naše. A v rokoch 1948 až 1989 to tak naozaj bolo.
Na záver špeciálneho „česko-slovenského" klasického bloku si vypočujeme symfonickú suitu Jána Zimmera Tatry - pre veľký orchester, op.25 (1983), ktorá poskytuje niekoľko obrazov krásnej slovenskej prírody.
Blok klasickej hudby pripravuje redaktorka Melánia Puškášová.
[foto: RTVS]
