Pred 225 rokmi sa narodil významný historik, etnograf a slavista Pavol Jozef Šafárik. Zakladateľ modernej slavistiky sa narodil 13. mája 1795 v Kobeliarove a zomrel 26. júna 1861 v Prahe. Ako prvý podal systematický obraz o slovanských národoch, ich kultúre a dejinách. Zaradil ich medzi najvyspelejšie kultúry na svete.
Presadzoval názor, že každý národ má rozvíjať svoju kultúru prostredníctvom svojho vlastného jazyka. Jeho dielo Slovanské starožitnosti, opisujúce pôvod a dejiny Slovanov, sa stalo sa základným pilierom vedeckej slavistiky, na ktorú sa orientovali vtedajší vlastenci. Vyvracalo predstavy vtedajších Maďarov a Nemcov o „nijakej" histórii Slovanov.
Šafárik vychádzal z Kollárovej koncepcie slovanskej vzájomnosti, ale pritom videl vnútornú diferencovanosť, odlišnosti a vývinové tendencie v slovanskom celku. Stal sa spojovacím článkom medzi staršou osvietenskou inteligenciou, pridŕžajúcou sa biblickej češtiny, a štúrovskou inteligenciou, ktorá chcela osamostatniť slovenský národ. Po uzákonení štúrovskej spisovnej slovenčiny sa Šafárik už menej venoval slovenskej otázke, pretože sa stotožnil so štúrovskou generáciou.
V rámci cyklu Ako sme žili (2015) navštívime spolu s autorkou Andreou Fecíkovou Pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove.
---------
V publicistickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť životopisné pásmo Zory Hudíkovej o banskom konštruktérovi a vynálezcovi Jozefovi Karolovi Hellovi (1993), pásmo Vlada Brožíka Adam, Boží syn? (1995), a Jozef Leikert predstaví v Galérii slávy (2010) herca a režiséra Jána Jamnického.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: www.muzeum.sk]
