Trianonská zmluva, ktorej 100. výročie sme si pripomenuli 4. júna, upravila naše južné hranice. 28. júla uplynie 100 rokov od núteného odstúpenia 27 severoslovenských obcí Poľsku. O severných hraniciach Slovenska vtedy neboli žiadne pochybnosti, pokladali sa za stabilné. Slovenská politická reprezentácia nebola pripravená na ich obranu, musela sa totiž zamerať najmä na vymedzenie južných hraníc s Maďarskom. Tam bolo problémov viac než dosť.
Poliaci sa na obnovenie poľského štátu, a rozšírenie územia aj za pôvodné hranice, pripravovali už od druhej polovice 19. storočia. Poprední predstavitelia poľskej vedy, kultúry a literatúry sa postavili do služieb politiky, pričom zneužili vedecké argumenty v prospech politických intríg. Záujmy Slovenska na mierovej konferencii v Paríži v rokoch 1918-1920 zastupoval minister zahraničných vecí ČSR Edvard Beneš. V spore o hranice na Tešínsku, Orave, Spiši a Kysuciach dal prednosť hospodárskym záujmom Československej republiky. Aby dosiahol celistvosť košicko-bohumínskej železnice a aby zachránil ostravsko-karvinskú uhoľnú panvu, urobil ústupky v územnom spore na Orave a Spiši.
Marián Grebáč sa vybral v jedno chladné marcové ráno na lyžiarsku túru podľa literatúry, po bývalých hraniciach ponad obce Čiernej Oravy, ktoré už sto rokov nie sú naše. Relácia Genius loci - Diablak mala premiéru v roku 2012.
---------
V publicistickom bloku na Rádiu Pyramída si ďalej môžete vypočuť rozhovor s lekárom, pedagógom a odborníkom na tropickú medicínu Vladimírom Krčmérym v relácii Ľudia z križovatiek (2005) a hosťom cyklu Sólo pre... bude herec Jozef Vajda.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Pavol Ďurčo, TASR]
