S dielom poľského básnika, prozaika a dramatika Kazimierza Przerwu-Tetmajera (1865-1940) ste sa v našom vysielaní už stretli. Tetmajer je popredným predstaviteľom generácie Mladého Poľska, v poézii prešiel od dekadentizmu k citlivým veršom o kráse tatranskej prírody a k ľúbostným veršom plným zmyslového opojenia. Z jeho rozsiahlej prozaickej tvorby sú dodnes obľúbené prózy s tatranskou a zbojníckou tematikou Na skalnatom Podhalí a Legenda Tatier (1903-1912).
Prvý slovenský knižný výber z tatranských poviedok tohto autora vyšiel v roku 1921 a Tetmajerovo dielo si u nás získalo veľkú popularitu práve vďaka goralským folklórnym motívom. Po najznámejšej Balade o Vojtovej Marine uvádzame hudobnú rozprávku O muzikantovi Zvŕtalovi, ktorej námet je priam výzvou na hudobné spracovanie.
Bartolomej Urbanec ho pripravil začiatkom 60. rokov a v réžii Ivana Terena účinkovali Július Pántik, Gustáv Valach, Karol L. Zachar, Samuel Adamčík, herci Slovenského národného divadla v Bratislave, a skupina žien a detí. Súbor Ľudovej umeleckej tvorivosti dirigoval Bartolomej Urbanec. Dramaturgicky pripravil Vladimír Slujka.
Ľubu Pavlovičovú-Bakovú sme zatiaľ vždy spomínali v súvislosti s rôznymi oblasťami jej rozhlasového pôsobenia, teraz si pripomenieme aspoň základné body jej životopisu. Narodila sa v Turčianskej Štiavničke 18. marca 1924, v rokoch 1946-50 študovala hudobnú vedu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a stala sa tu zakladateľkou dvanásťčlennej spevácko-tanečnej skupiny pri Živene. Významným vystúpením Živeny bolo prvé nacvičenie Roku na dedine od Karola L. Zachara. Zo skupiny Živeny sa ešte v roku 1948 zrodil súbor Lúčnica, ktorého názov vymyslela práve Ľuba Pavlovičová-Baková.
Spevácku skupinu tohto súboru viedla v rokoch 1948-51. V roku 1951 začala Ľuba Pavlovičová-Baková externe spolupracovať s bratislavským rozhlasom, kde nahrala niekoľko piesní z repertoáru bývalej Živeny. V roku 1952 sa stala redaktorkou Redakcie ľudovej hudby a spolupracovala aj na výskumoch autentického folklóru, ktoré viedol Pavol Tonkovič. Zo získaného materiálu pripravovala relácie, ktoré môžeme pokladať za predchodkyne neskoršej Klenotnice ľudovej hudby. Keď sa v roku 1955 stal Pavol Tonkovič umeleckým vedúcim a dirigentom súboru Ľudovej umeleckej tvorivosti, bolo celkom prirodzené, že Ľuba Pavlovičová-Baková s ním začala úzko spolupracovať organizačne aj ako vedúca speváckej skupiny.
V roku 1984 pripravila Darina Laščiaková reláciu Ľudová pieseň - moja láska k životnému jubileu vtedy už svojej bývalej kolegyne. Darina Laščiaková tu azda najviac prezrádza práve o speváckom pôsobení Ľuby Pavlovičovej-Bakovej.
V nasledujúcom návrate do dejín slovenskej populárnej hudby sa po čase zasa dostaneme do rokov, keď sa v rozhlase vysielalo naživo alebo z gramofónových platní. Ponúkame vám zostrih z troch častí cyklu Pesničky z pamätníka (1993), v ktorom sa redaktor Ali Brezovský zhovára o gramofónovej produkcii roku 1937 s historikom slovenskej populárnej hudby Pavlom Zelenayom.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
