Jánske obrady nadväzujú na starobylé pohanské slávnosti letného slnovratu, ktoré sa neskôr spojili s kresťanským sviatkom svätého Jána Krstiteľa (24. júna). Jánske ohne, nazývané aj vajano alebo sobotky, sa pálili v predvečer tohto dňa. Pastieri, ktorí mali v tento deň svoj sviatok, zapaľovali ohne na salašoch, kde sa spoločne hostili.
Svätojánska noc i deň boli vhodné na veštby vydaja, ale aj na negatívne čary. Jánske piesne po textovej i hudobnej stránke patria k našim najarchaickejším folklórnym prejavom. Nápevy sa regionálne i lokálne odlišujú. Hoci pôvodná magicko-rituálna funkcia už vymizla, v niektorých oblastiach sa tieto zvyky udržali do polovice 20. storočia. Výskumu jánskych zvykov a piesní sa u nás venovali etnologičky Viera Feglová, Eva Krekovičová a Hana Urbancová.
Etnomuzikologička Hana Urbancová spolupracuje so Slovenským rozhlasom už od 90. rokov. S redaktorom Samom Smetanom pripravovala národopisný cyklus Rodostrom, z ktorého pochádza aj relácia O jánskych spevoch na Slovensku (2000). Na výrobe spolupracoval zvukový majster František Bombík.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: František Iván, TASR]
