Od narodenia Jozefa Miloslava Hurbana uplynulo už 200 rokov. Bol to prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovateľ, literárny kritik, historik, novinár, politik, organizátor kultúrneho života, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania v meruôsmych rokoch.
Hurban bol tvrdý kritik a muž skutkov. Keď došlo na lámanie chleba, neváhal vymeniť pero za šabľu a Bibliu za tri pištole. V máji 1848 košútovskí gardisti obkľúčili Hlboké. Hľadali nebezpečného pansláva, na ktorého vláda vydala zatykač. Hurbanova manželka Anička, rodená Jurkovičová, ho v listoch varovala, aby domov nechodil. On však túžil vidieť svoju rodinku. Veď 16. januára 1847 sa mu narodilo prvé z deviatich detí Svetozár. Keď si farár búrlivák doma vystískal ženu i synčeka, musel sa odobrať za svojimi revolučnými povinnosťami. Ako však prejsť cez stráže? Ľahol si na voz, sedliaci ho prikryli korytom, na ktoré nakydali hnoj. Žandári potom za dedinou bodákmi narážali cez kravské nadelenie iba do dreva, a tak furmana prepustili.
Istý čas sa skrýval v krypte baróna Jasenáka pod kostolom v Prietrži. Raz tam vtrhli vojaci, všetky kostry rozhádzali, ale Hurbana nenašli. Cez noviny im poslal odkaz: „Keď ste ma hľadali medzi mŕtvymi, bol som medzi živými. A keď ste ma hľadali medzi živými, bol som medzi mŕtvymi."
Za články v novinách Pešťbudínske vedomosti, namierené proti princípom rakúsko-maďarského vyrovnania a uhorského národnostného zákona, bol 6. decembra 1869 odsúdený a uväznený na 6 mesiacov. Trest si odpykal v maďarskom Vacove. Toto pohnuté obdobie zo života Jozefa Miloslava Hurbana spracoval dramatik František Juriga v rozhlasovej hre Vacovský väzeň (1991). V réžii Igora Hrabinského účinkujú: Marián Slovák, Július Vašek, Jozef Šimonovič, Ľubo Roman, Ján Valentík, Vlado Muller, Marián Gallo, Darina Vašíčková, Juraj Predmerský, Viktor Blaho, Vlado Minarovič, Július Paluš a Jozef Cút.
V týchto dňoch si pripomíname 82. nedožité narodeniny, prozaika, dramatika a scenáristu, autora literatúry pre deti a mládež Petra Ševčoviča. Najdlhšie pracoval ako dramaturg v Slovenskej televízii. Označujú ho za priekopníka pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej poviedky. Vo svojej tvorbe sa dotýka pálčivých otázok života mládeže a závažných mravných problémov celej spoločnosti. K najznámejším patrí jeho televízna dráma Chlap prezývaný Brumteles, ktorá bola dabovaná do 14 jazykov.
Peter Ševčovič bol aj plodným rozhlasovým autorom. Rozhlasová hra Srnka a čierny kôň (1990) približuje metódy a prax manipulovania jednotlivcom v dobových súvislostiach pred novembrom 1989. V réžii Viliama Sýkoru účinkujú: Dušan Jamrich, Emília Vášáryová, Július Pántik, Július Vašek, Eduard Bindas, Ivan Romančík, Elena Petrovická, Darina Vašíčková.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
