Dominik Tatarka: Démon súhlasu

Literatúra a dráma

Dominik Tatarka: Démon súhlasu

02. 08. 2018 11:14

V roku 1968 sa u nás začal presadzovať socializmus s ľudskou tvárou. Po zvolení Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa spustili demokratizačné procesy: odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov. Sovietsky zväz adresoval československým predstaviteľom viacero varovaní, tí však vnútropolitickú líniu nezmenili a Sovieti sa rozhodli zvrátiť vývoj vojenskou silou.

Proces istého „uvoľňovania" sa začal ešte pred rokom 1968. Svedčí o tom aj tvorba Dominika Tatarku. Jeho novela Démon súhlasu (časopisecky 1956, knižne 1963) satirickou parabolou reaguje na totalitnú moc, vyhlasuje nezmieriteľný boj s byrokratickými praktikami vtedajšieho režimu. Kniha sa stala emblémom demokratizačného procesu a mala rozhodujúci význam pre demokratické smerovanie slovenského literárneho vývoja.

Tatarka odkrýva deformácie a omyly kultu osobnosti, odhaľuje podstatu totality. Korene videl vo vytvorení „démona súhlasu" - na verejnosti sa nikto neodvážil povedať pravdu, všetci so všetkým súhlasili. Autorov analytický hlas prechádza v závere do výstrahy a poučenia všetkých, ktorí majú v rukách moc. Tatarka sa stal symbolom a súčasne vedúcim aktérom slovenského disentu 70. a 80. rokov, bol mravným príkladom protikomunistického vzdoru a intelektuálnej nepoddajnosti. Z jeho prózy Démon súhlasu číta Karol Strážnický.

V roku 1956 vydal Milan Rúfus svoju prvú básnickú zbierku Až dozrieme. Znamenala výrazný posun dobového chápania poézie, prelom v slovenskej poézii od deklaratívnosti a schématizmu k obsahovej a tvorivej inovácii. Rúfus sa predstavil ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Redaktor Ján Mihalkovič sa v roku 1968 rozprával s Milanom Rúfusom o jeho poézii i o tom, ako vníma augustové udalosti roku 1968. Z jeho zbierky Až dozrieme sme vybrali báseň Genezis, ktorú v roku 1957 zarecitoval Gustáv Valach.

Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.

[foto: Magda Borodáčová, TASR]

 

Živé vysielanie
??:??