Žil umeniu - pásmo o maliarovi Martinovi Benkovi

Publicistika

Žil umeniu - pásmo o maliarovi Martinovi Benkovi

14. 09. 2018 12:48

Maliar, grafik a ilustrátor Martin Benka je jedným zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Neinšpiroval sa len krajinou samotnou, ale i farebnou krásou ľudového výtvarného prejavu a melodikou spevu. Väčšina jeho diel zachytáva slovenskú prírodu, ľudí na poliach, lúkach, na rúbaniskách a v horách. Diela z 20. a 30. rokov 20. storočia predstavujú vrchol jeho tvorby. Jeho mottom bolo nasledovaniahodné:

Nenadrapovať sa, neliezť privysoko, nehľadať krásu v prázdnote, ale zveľaďovať ju a tešiť sa z nej tam, kde je: medzi ľuďmi, v živote."

Pri príležitosti 130. výročia narodenia Martina Benku uvádzame dramatické pásmo Jozefa Šajgala Žil umeniu (1973).

Pod vrchmi Veľkej Fatry ležia počtom obyvateľov malé, ale významom veľké obce Rakša a Mošovce. V Mošovciach sa narodil Ján Kollár a v Rakši Michal Miloslav Hodža, spisovateľ, jazykovedec a organizátor národného hnutia. Jeho rozsiahla básnická skladba Matora má 20 400 veršov a Hodža ju písal päť rokov. Literárni kritici ju považujúza dôležité ohnivko slovenského romantizmu, za dielo, ktorým vrcholí slovenský romantický mesianizmus. Viac sa o autorovi a jeho diele dozvieme z rozhlasového pásma Ľubice Somolayovej z cyklu Romantickí mesianisti (2010).

Mnohí si dodnes mylne myslia, že Andrej Hlinka bol zakladateľom Hlinkovej gardy. Tie sa začali formovať v lete 1938, vtedy už tento rímskokatolícky kňaz a politik ležal na smrteľnej posteli. Nikdy neinklinoval k fašizmu, Hitlera nazval „kultúrnou beštiou". Nepasoval ani československej vrchnosti, lebo presadzoval autonómiu Slovenska. Informácie o Andrejovi Hlinkovi uvádza na pravú mieru pásmo Terézie Adamcovej z cyklu Slovo pre veriacich i neveriacich (1999).

Od tragickej smrti maliara Zoltána Palugyaya uplynulo už 83 rokov. On, Miloš Bazovský a spisovateľ Ľudo Ondrejov tvorili nerozlučnú trojicu. Putovali po Slovensku, v horách hľadali pokoj a oddych. V noci zo 17. na 18. septembra 1935 sa veselili na Štefánikovej chate na Ďumbieri. Domov sa už Zolo nikdy nevrátil. Hovorilo sa o úteku do zahraničia. V lete 1936 našiel bača tristo metrov od chaty kostru človeka. Telo poznačil zub času a počasia, ale kresby v jeho batohu boli pomerne zachované. Profil Zoltána Palugyaya pre cyklus Galéria slávnych (2010) pripravil Jozef Leikert.

Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.

[foto: Ján Valko, TASR]

 

Živé vysielanie
??:??