Pred 125 rokmi sa narodil novinár, spisovateľ a humorista Emo Bohúň. Po úradníckych začiatkoch sa začal venovať novinárskej kariére. Najprv v Košiciach ako redaktor Národného denníka, potom prešiel do Bratislavy, kde bol redaktorom Ľudovej politiky, neskôr Ľudového chýrnika, Slovenského týždenníka, Roháča, a od roku 1957 Kultúrneho života. Založil humoristické časopisy Dereš, Bubon a Veselé noviny.
Popri žurnalistickej tvorbe písal aj historické romány, ale vrcholom Bohúňovej tvorby boli krátke, humoristické prózy. Pri písaní humoresiek, ktoré vyšli v zbierkach Zaprášené histórie a Dejiny veselé i neveselé, sa inšpiroval svojimi bohatými zážitkami a osudmi svojich súčasníkov. Bol autorom libreta operety Ženské rozmary a prekladal z maďarskej literatúry. Zomrel 16. júla 1959 v Bratislave.
Pred 25 rokmi, k storočnici narodenia Ema Bohúňa, literárny vedec Pavol Parenička napísal:
„Stal sa v istom zmysle legendárnou postavou. Hovorilo sa o ňom viac ako o jeho diele. Stelesňoval neopakovateľný typ novinára, spisovateľa a bohéma. Jeho dielo približuje historické pomery na Slovensku na pozadí typických postáv a figúrok v prevratných časoch prvej polovice 20. storočia."
Emovi Bohúňovi venoval jednu zo svojich esejí aj básnik Štefan Žáry, keď si v roku 1984 v knižke Zlatoústi rozprávači zaspomínal na stretnutia s priateľmi spisovateľmi. Číta Miroslav Kolbašský.
Blok publicistiky pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: www.litcentrum.sk]
