Alfonz Bednár: Sklený vrch (1974)

Kritika zaradila spisovateľa Alfonza Bednára do takzvanej povstaleckej prózy, ale on bol od samého začiatku osobitým autorom. Neprijímal hotové ideové schémy, šiel vlastnou tvorivou cestou. Pritom stále narážal na nevôľu moci a nepochopenie kritiky.

Vo výraznej miere sa to prejavilo v novelách Hodiny a minúty. Napriek výrazným umeleckým kvalitám časť literárnej kritiky dielo označila za „netriedne" a „abstraktne humanistické". Bednár ako prvý ukázal „odkliatu" tvár Slovenského národného povstania a vôbec spoločenskú situáciu 2. svetovej vojny. Umelecky účinným spôsobom zobrazil temné, pudové stránky aj v človeku, ktorý stál na „správnej" strane dejín.

Román Sklený vrch je denníkovou spoveďou mladej ženy, ktorej zápas o vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou končí tragicky. Bednár dovtedy striktne spoločensky determinovaného hrdinu nahradil hrdinom s individuálnym a navyše tragickým osudom. Román získal nezvyčajný čitateľský ohlas nielen vďaka Bednárovej autorskej odvahe, ale aj pre vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej prózy.

„Sklený vrch predstavuje začiatok odmäku v slovenskej literatúre a začiatok reakcie na zjednodušené, schematické, krikľavo demagogické opusy hrdinstva komunistov," hovorí Robert Pynset, profesor českej a slovenskej literatúry na University College London.

Tvorbu Alfonza Bednára (13. októbra uplynie 105 rokov od jeho narodenia) si pripomenieme rozhlasovou adaptáciou románu Sklený vrch (1974), ktorý zdramatizovala Mária Terenová. V réžii Imricha Jenču účinkujú: Viera Topinková, Ivan Krivosudský, Anton Mrvečka, Dušan Jamrich, Ľubo Roman, Darina Laščiaková, Peter Mikulík, Karol Strážnický, Pavol Mikulík, Ján Mistrík, Vladimír Minarovič, Ladislav Kukula, Alojz Kramár, Vladimír Kostovič, Ján Kramár.