Hory, ľudia a pieseň

V Kronike populárnej hudby (2001) spomínajú Gabriela Hermélyová a Bohuslav Synek na hudobníka a textára Miloša Lánika. Narodil sa pred 85 rokmi v Banskej Bystrici, zomrel pred 30 rokmi v Bratislave. Bol absolventom gymnázia v Bratislave, potom študoval na konzervatóriu. Hral v orchestroch Jána Siváčka, Františka Havlíčka a Siloša Pohanku.

Šansónovým pesničkám Zuzky Lonskej venoval v roku 2002 Marián Minárik pásmo, ktoré sa vysielalo v rámci cyklu Zadané pre šansón (poetické slovo čítal Ján Valentík). Speváčka Zuzka Lonská, vlastným menom Zuzana Langerová, sa narodila v Bratislave. Od dvoch do desiatich rokov žila v USA, kam jej rodičia emigrovali krátko pred vojnou. Jej otec Oskár Langer bol v roku 1953 odsúdený vo vykonštruovanom procese, na slobodu sa dostal až v roku 1960, neskôr bol rehabilitovaný. Zuzka sa po maturite venovala spevu. S manželom Zdenkom Kratochvílom pôsobila v Tatra revue i v hoteli Devín. Stali sa členmi Comba Gustáva Offermana, s ktorým cestovali po Európe, a Zuzke vyšla aj dlhohrajúca gramofónová platňa. V roku 1968 s rodinou emigrovala do Švédska.

V roku 1978 vznikol v Redakcii ľudovej hudby na námet Dariny Laščiakovej nový cyklus hudobno-slovných pásem Hory, ľudia a pieseň. Darina Laščiaková sa pri tvorbe jednotlivých pokračovaní sústreďovala na ľudí z horských a podhorských oblastí Slovenska, na ich rozprávanie o neľahkom živote a práci, ktoré boli vyvážené životnou múdrosťou respondentov, ich zmyslom pre pravdu, spravodlivosť, lásku k blížnemu. Obraz o živote dopĺňali piesne v podaní autentických nositeľov tradície, ale spev od nich často prevzala Darina Laščiaková, rovnako ako dopovedala ich myšlienky a dopĺňala ich vlastnými úvahami. Spolupracoval s ňou hudobný skladateľ Ivan Dubecký, ktorý piesne pohotovo spracoval pre Orchester ľudových nástrojov bratislavského rozhlasu. Spomenieme aspoň niekoľko obcí a oblastí, ktoré takto Darina Laščiaková navštívila - Srňacie, dobročské Lazy, myjavské kopanice, Zlatú Baňu, Kľak, Ostrý Grúň, Rabču, Oravské Veselé, Bobrovec, Kamienku, Riečnicu, Terchovú, Selec, Liptov, Šariš, Gemer i Záhorie, a nemôžeme zabudnúť ani na relácie, ktoré sa na niekoľko rokov stali neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera. Z tohto cyklu sme pre vás vybrali Piesne a príhody ľudí z Podkoníc (1984).

Ná záver sa započúvame do východoslovenských ľudových piesní v podaní Janky Guzovej a ľudovej hudby Eugena Farkaša. Janka Guzová mala svoju rozhlasovú premiéru s ľudovou hudbou Maxima Tatara v prešovskom štúdiu už 29. januára 1942. Okolo roku 1950 nahrávala najmä so súborom Branisko v Košiciach, potom v Bratislave s ľudovým orchestrom Cimbal. V 60. rokoch vznikli jej nahrávky so ženským zborom a orchestrom ĽUT, ale aj s ľudovou hudbou Eugena Farkaša, ktorá sa v roku 1960 stala na podnet Ministerstva kultúry interným rozhlasovým telesom. Práve táto ľudová hudba tvorila základ spomínaného orchestra ĽUT, ale v štúdiách i na koncertoch pôsobila i v pôvodnom osemčlennom zložení (dvoje huslí, husľová kontra, viola, violončelo, kontrabas, klarinet a cimbal). Okrem primáša Mateja Farkaša vynikali najmä cimbalista Matej Farkaš a hráč na klarinete a tárogató Vojtech Farkaš. Farkašovci pôsobili v rozhlase do roku 1969 rovnako ako Janka Guzová, ktorá v tom roku emigrovala do USA.