Dejiny slovenskej populárnej hudby sa začali písať v roku 1934, keď vyšla prvá gramofónová platňa s tangami Dita a Nepovedz, dievčatko, nikomu. Rozhlas využíval vo svojich začiatkoch v hudobnom vysielaní najmä gramofónové platne. Práve ich produkcia nám najlepšie priblíži rozhlasové vysielanie prvých desaťročí. V zostrihu 5. a 6. pokračovania cyklu Pesničky z pamätníka sa redaktor Ali Brezovský v roku 1993 rozprával s historikom slovenskej populárnej hudby Pavlom Zelenayom o prvých gramofónových platniach z roku 1936.
Vrátime sa do roku 1935, keď boli nahraté piesne, z ktorých sa stali slovenské evergreeny. Sú to tangá Dušana Pálku Ešte raz ku tebe prídem a So slzami v očiach, ale aj skladby Gejzu Dusíka, medzi nimi nezabudnuteľná Keď naše tango zazneje na slová Pavla Braxatorisa. Spievajú Štefan Hoza a Janko Blaho, hrajú Harry Osten a jeho orchester a R. A. Dvorský a jeho Melody Boys.
Fujarista Juraj Kubinec sa narodil v roku 1890 v Detvianskej Hute na Čechankách, zomrel v Utekáči vo veku 95 rokov. Po skončení 2. svetovej vojny sa začal intenzívnejšie venovať výrobe fujár, píšťaliek a flautičiek. V roku 1964 sa k Jurajovi Kubincovi pridal s fujarou aj jeho syn Martin, neskôr aj jeho brat František. Vzniklo tak prvé fujarové trio, ktoré si onedlho našlo nadšené publikum. Nástroje, ktoré vyrobil Juraj Kubinec z Utekáča, sú zastúpené v zbierkach SNM v Bratislave a v Martine, v Národopisnom ústave v Strážnici a u mnohých súkromných zberateľov. V roku 1972 dostal Martin Kubinec titul Zaslúžilý pracovník kultúry.
Trio fujaristov Kubincovcov dodnes otvára hudobno-slovné relácie z cyklu Klenotnica ľudovej hudby a je prirodzené, že Jurajovi Kubincovi boli venované aj samostatné relácie. Jednu z nich pripravil Ondrej Demo v roku 1985 pri príležitosti umelcových 95. narodenín.
Spevák, organista a hudobný pedagóg Alojz Pavčo (1900-1963) pochádzal z Habovky. Študoval na učiteľských ústavoch v Turčianskych Tepliciach a v Spišskej Novej Vsi a pôsobil ako učiteľ, kantor a regenschori v rodnej Habovke, v Pruskom a v Pezinku. Od roku 1924 spieval tenorista Alojz Pavčo ako sólista i člen speváckeho zboru slovenských učiteľov a pôsobil aj ako dirigent a zbormajster spevokolu Katolíckeho kruhu v Ružomberku.
Pavčov spev sa zachoval na gramofónových platniach z prelomu 20. a 30. rokov 20.storočia. Vypočuť si môžete Bačovské piesne od Ľudovíta Izáka Lihoveckého, ktoré nahral Alojz Pavčo so Speváckym zborom slovenských učiteľov s dirigentom Milošom Ruppeltom, nahrávky s ľudovou hudbou Jožka Pihíka a ponášky, ktoré zložil Jožko Pihík na slová Ľuba Kupčoka. Na novších nahrávkach zo začiatku 60. rokov spieva Alojz Pavčo liptovské piesne so sprievodom ľudovej hudby Eugena Farkaša.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
