Niekedy sa zdá, že Kysuce nepatria k oblastiam, ktoré by záujemcovia o tradičnú ľudovú kultúru mimoriadne vyhľadávali. Možno je to tým, že táto historická oblasť nie je celkom presne ohraničená, lebo oficiálne išlo o severnú časť Trenčianskej župy. Prechod medzi hornotrenčianskym Považím a samotnými Kysucami je pozvoľný, ale vieme, že už v rokoch 1903-1907 tu nahrával na fonograf zberateľ Márton Vikár, syn priekopníka moderných metód etnomuzikológie Bélu Vikára.
V rokoch 1909-1910 nahrával piesne z Terchovskej doliny Leoš Janáček so svojimi spolupracovníkmi - ale terchovská oblasť je podľa mnohých folkloristov samostatnou podoblasťou, ktorá inklinuje aj k Orave. V roku 1913 prišla na hornotrenčianske Považie a Kysuce na Janáčkovo pozvanie ruská znalkyňa viachlasného spevu Jevgenija Liňovová aj s fonografom, ktorý mala špeciálne upravený na nahrávanie skupinového spevu.
Samozrejme, po 2. svetovej vojne sa venovali Kysuciam pracovníci Slovenskej akadémie vied, ale aj rozhlasoví redaktori - už na prelome 40. a 50. rokov pod vedením zakladateľa Oddelenia ľudovej hudby bratislavského rozhlasu Janka Matušku. Ďalšími hlavnými iniciátormi rozhlasového nahrávania na Kysuciach boli Pavol Tonkovič a neskôr Ondrej Demo. Nemôžeme zabudnúť ani na iniciatívu banskobystrického rozhlasu a redaktora Juraja Dubovca, ktorý v spolupráci so Svetozárom Stračinom a s hudobným redaktorom Gregorom Roletzkým nahrával materiál k súborom gramoplatní z jednotlivých oblastí stredného Slovenska.
My sa teraz vrátime do polovice 70. rokov. Hudobno-slovnú reláciu Klenotnica ľudovej hudby - Na Kysuciach (venovanú folklóru z Rakovej, Zborova, Korne, Svrčinovca a Riečnice) pripravil Ondrej Demo v roku 1976. Terénne nahrávky zhotovil zvukový majster František Bombík.
Experimentálne štúdio Československého rozhlasu v Bratislave bolo založené v roku 1965 a pri jeho zrode stáli hudobný redaktor Peter Kolman ako dramaturg a Peter Janík ako zvukový majster. V roku 1968 nastúpil do štúdia aj ďalší zvukový majster Ján Backstuber. Ako konštatoval Peter Janík v článku v Hudobnom živote v roku 1996, v štúdiu sa vystriedalo „niekoľko generácií tak prístrojov, ako aj osôb v tých pomerne krátkych, no zahustených dejinách elektroakustickej tvorby. Tento proces nemal obdobu v doterajšej hudobnej histórii Slovenska."
Môžeme k tomu dodať, že Experimentálne štúdio bratislavského rozhlasu sa stalo legendou, ale legendou sa stala aj dvojica zvukových majstrov Peter Janík a Ján Backstuber. Práve ich si pozval na rozhovor redaktor Ali Brezovský, keď pripravoval v roku 2002 cyklus Rozhlasové reminiscencie 75.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
