Janka Guzová patrila k popredným interpretom slovenských ľudových piesní v 50. a 60. rokoch 20. storočia. V rozhlase spievala už od roku 1941, spolupracovala s ním ako redaktorka a autorka a napokon v roku 1949 nastúpila do Oddelenia ľudovej hudby, ktoré viedol Janko Matuška. Spolupracovala so súbormi SĽUK a Lúčnica a so skladateľmi Alexandrom Moyzesom, Andrejom Očenášom, Šimonom Jurovským, Deziderom Kardošom. S Matuškom spolupracovala na príprave pregramu Spevom k srdcu a pokračovala aj v príprave autorských zvykoslovných relácií.
So súborom Žnica (budúca Lúčnica) sa zúčastnila na zájazde v Rumunsku, kde ju fascinoval zvuk 65-členného orchestra ľudových nástrojov. Podobné teleso sa jej podarilo zostaviť na vystúpenie na Slovanských dňoch na Devíne v roku 1949, keď Eugen Farkaš zložil kapelu zo šesťdesiatich muzikantov. Orchester dostal názov Cimbal a pod vedením Júliusa Móžiho sa stal hlavným rozhlasovým telesom. Janka Guzová presadzovala do rozhlasového vysielania i bratislavské kaviarenské cigánske muziky. Osemčlenná ľudová hudba Eugena Farkaša sa napokon stala internou rozhlasovou ľudovou hudbou.
V roku 1952 sa Janke Guzovej narodila dcéra a po skončení materskej dovolenky požiadala Janka o zrušenie pracovného pomeru v rozhlase, lebo malá Želka mala zdravotné ťažkosti a potrebovala zvýšenú opateru. Odvtedy spolupracovala Janka Guzová s rozhlasom príležitostne, najmä keď bolo treba zastupovať niektorého redaktora. Táto spolupráca pokračovala až do odchodu Janky Guzovej s manželom a dcérou do USA v roku 1969.
Keď pripravovali autor Vladimír Pospíšil a moderátor Peter Paška v roku 1968 Dobré popoludnie s Jankou Guzovou, netušili, že asi robia posledný rozhlasový rozhovor so speváčkou. Janka Guzová sa potom prihovorila poslucháčom znovu až v roku 1990, keď poslala do rozhlasu svoje slová na magnetofónovej kazete. Relácia bola zaradená do zlatého fondu bratislavského rozhlasu.
Kým v medzivojnovom období bol rozhlas odkázaný na živé vysielanie a gramofónové platne, po 2. svetovej vojne sa situácia zmenila. Bratislavský rozhlas získal kvalitné magnetofóny a jeho štúdiá slúžili na nahrávanie pre vydavateľstva Supraphon. Rozprávanie o tomto období vyberáme z 89. a 90. pokračovania cyklu Pesničky z pamätníka, ktoré pripravil redaktor Ali Brezovský s autorom Pavlom Zelenayom v roku 2000.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
