V novembri sa dožila významného životného jubilea Darina Laščiaková. Dlhoročná rozhlasová redaktorka a speváčka ľudových piesní sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne a po maturite na gymnáziu prišla začiatkom 50. rokov do Bratislavy študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského hudobnú vedu a národopis. Ako študentka bola členkou a sólistkou Lúčnice, neskôr rozhlasového súboru ĽUT. Nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého, no najmä s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave, s ktorým spolupracuje od jeho vzniku v roku 1976.
Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala tri razy zlatú a raz striebornú medailu za interpretáciu. Množstvo jej nahrávok s OĽUN-om a SĽUK-om vyšlo na gramoplatniach a cédečkách. Absolvovala množstvo koncertov a vystúpení na rôznych podujatiach a festivaloch doma i v zahraničí. Okrem folklóru sa venuje aj duchovnej piesni.
O vzniku svojej prvej dlhohrajúcej gramofónovej platne Ej, pod Roháčom žijem porozprávala Darina Laščiaková redaktorovi Mariánovi Minárikovi v relácii Svieti mesiac (2001).
V roku 1961 nastúpila do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala celých 33 rokov v Redakcii ľudovej hudby. Z množstva hudobno-slovných relácií a cyklov spomenieme aspoň niektoré: Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Zberatelia ľudových piesní, Známi interpreti ľudových piesní, Piesne moje, piesne, Z mojej domoviny, Ako interpretovať ľudovú pieseň, Hory, ľudia a pieseň a mnoho iných. Spomienky Dariny Laščiakovej na redaktorskú prácu a nahrávanie v teréne vyšli v roku 2005 knižne pod titulom Život s piesňou.
Darina Laščiaková získala za svoju tvorbu mnohé ocenenia. V roku 1975 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa, 1976 Zlatý erb ako najúspešnejšej interpretke v oblasti ľudovej piesne za roky 1970 - 1975, v roku 1989 dostala cenu Československého rozhlasu Zlatý mikrofón za redaktorskú prácu, 1996 Cenu Pavla Tonkoviča za osobitú štýlovú interpretáciu slovenských ľudových piesní, 2001 ocenenie Slovenského rozhlasu pri 75. výročí jeho vysielania, 2008 ocenenie Slovenskej humanitnej rady - Cenu Dar roka 2008. V roku 2010 dostala prestížnu cenu Krištáľové krídlo za celoživotné dielo, v roku 2012 cenu Pavla Straussa a v roku 2013 jej bol udelený Pribinov kríž I. triedy.
V tematickom bloku, kde sa venujeme folklóru a popu, si pripomenieme tiež osobnosť nie veľmi známeho, ale určite pozoruhodného hudobného skladateľa Ľudovíta Janka. Narodil sa v Komárne 21. júna 1931, zomrel v Bratislave 28. augusta 1997. Bol učiteľom v hudobnej škole v Bratislave, funkcionárom hnutia nevidiacich, zakladateľom zvukového časopisu Interval, rádioamatérom, ale aj skladateľom populárnych piesní.
V rozhlasovej fonotéke nemá veľa nahrávok, ale jeho autorský rukopis sa dá zreteľne identifikovať a jeho skladbám nechýbajú dobré hudobné nápady. Medzi jeho najznámejšie piesne patria Modrá vlna snov, ktorú spievala Eva Máziková, a Bratislavské hully-gully, ktorú spievala Zuzka Lonská so Zdenkom Kratochvílom. V roku 1996 pripravil redaktor Ali Brezovský v rámci cyklu Slovenské evergreeny reláciu Z tvorby hudobného skladateľa Ľudovíta Janka.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
