V národopisnej literatúre sa uvádza, že priadky sa tradične konávali od začiatku novembra a končili sa na fašiangy. Ženy sa schádzali striedavo v rôznych domoch, dievky mali na celé obdobie jednu kúdeľnú chyžu. Aby s nimi nemala gazdiná výdavky, skladali sa dievky na petrolej, nosili polienka na kúrenie i potraviny (kapustu, zabíjačku).
Ako nájomné priadli v niektoré dni pre gazdinú alebo pre ňu robili iné práce v dni zákazu pradenia - bol to štvrtok, na Martina, na Katarínu, na Ondreja, na Barboru, na Mikuláša, na Luciu, na Tomáša a od Štedrého večera do Troch kráľov (nepriadlo sa ani v sobotu a nedeľu).
V spomínané zakázané dni, ale aj v dievocké dni (utorok, štvrtok) sa konali hry a zábavy, na ktoré prichádzali aj mládenci. O charaktere hier svedčia aj opakované cirkevné zákazy zo 16.-19. storočia, v ktorých sa tieto zábavy odsudzujú ako nemravné a hriešne. Taká bola najmä vypriadaná noc, keď mládež po erotických hrách aj spoločne nocovala.
Kúdeľnej izbe vo Východnej bola venovaná celá samostatná Klenotnica ľudovej hudby, ktorú pripravil Ondrej Demo v spolupráci s Jánom Majerčíkom v roku 1969. Folklórnu skupinu z Východnej vedú Michal Lehotský a Ján Majerčík.
Pokračujeme nahrávkami, ktoré vychádzajú z programov uvedených na Folklórnom festivale Východná (1982). Výber z pásiem folklórnych skupín bol dodatočne nahratý v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu a vyšiel aj na gramofónovej platni. Atmosféru zemplínskych priadok nám priblížia členovia folklórnej skupiny z Parchovian, ktorú vedie Jozef Topoľovský. Hrá ľudová hudba Andreja Redaja-Trisku. A vypočujeme si tiež blok Muzikanti z jedného rodu. Primášom je Fero Mucha a okrem ôsmich Muchovcov hrá pri svadobných piesňach basiar Vincent Chovanec. Spievajú Anna Muchová, Oľga Krištofíková, Vincent Patrnčiak a členovia ľudovej hudby a folklórnej skupiny z Terchovej.
Začiatok roka býva príležitosťou na rekapitulácie a tá naša bude smerovať do dávnejšej minulosti. Pripomenieme si totiž novinky slovenskej populárnej hudby z roku 1957. V tomto roku sa stal umeleckým vedúcim Tanečného orchestra Československého rozhlasu v Bratislave Vieroslav Matušík a budeme sa môcť presvedčiť, že do nahrávania sa pustil s veľkou chuťou a odhodlaním. V zostrihu 94., 95. a 96. časti cyklu Pesničky z pamätníka (2000, 2001) o tom rozprávajú historik slovenskej populárnej hudby Pavol Zelenay a redaktor Ali Brezovský.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
