Slovenský folk sa formoval najmä v 60. až 80. rokoch 20. storočia a charakterizuje sa ako typ modernej spevnej piesne, ktorá vznikala spontánne v amatérskych podmienkach ako protiklad ku konvenčnému popu. Podobne ako pri šansóne, aj tu sa kladie dôraz na textovú výpoveď a interpretmi bývajú väčšinou sami autori.
Folk býva označovaný ako menšinový žáner, ale niektoré mená (napr. Miloš Janoušek, Soňa Horňáková, Ján Litecký-Šveda, Zuzana Homolová, Marián Geišberg, Peter Janků i celé združenie Slnovrat) sa dostali do povedomia širokej verejnosti. Folkovému hnutiu venoval pozornosť i Slovenský rozhlas a dnes si môžete vypočuť dve pokračovania cyklu Folkový klub. V roku 1996 pripravili Miloš Janoušek a Zuzana Jurišová relácie venované Jánovi Liteckému-Švedovi a Soni Horňákovej.
Balady sa stali predmetom záujmu zberateľov a bádateľov v rôznych krajinách najmä za romantizmu. U nás im ako prvý venoval intenzívnejšiu pozornosť už Ján Kollár vo svojich Národných spievankách z roku 1835. V roku 1998 vyšlo prelomové dielo znalkyne slovenských balád Sone Burlasovej - trojzväzkový Katalóg slovenských naratívnych piesní, v ktorom sú texty triedené podľa tém systémom vychádzajúcim z návrhu študijnej skupiny pre ľudovú poéziu pri Medzinárodnej spoločnosti pre etnológiu a folklór.
Práve táto publikácia sa v roku 2000 stala základom relácie O baladách a iných naratívnych piesňach, ktorú pripravili autor Marián Minárik a redaktor Samo Smetana v rámci národopisného cyklu Rodostrom a zaradili ju do vysielania práve v pôstnom období. Jednotlivé tematické okruhy naratívnych piesní podľa katalógu Sone Burlasovej sú tu doložené nahrávkami v podaní predovšetkým autentických interpretov.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
