Slovensko má neobyčajne rozsiahly a osobitý ľudový inštrumentár. Slovenskými ľudovými hudobnými nástrojmi sa zaoberali najmä Ladislav Leng a Oskár Elschek, ktorí doložili 210 typov nástrojov. Najviac z nich patrí do skupiny vzduchozvučných nástrojov, najmenej je blanozvučných. Veľkú skupinu tvoria strunozvučné nástroje, ale ešte o čosi viac je samoznejúcich nástrojov. Z nich sú najpočetnejšie detské nástroje, ale patria sem napríklad aj zvonce.
Keď v roku 1997 prišiel mladý člen Redakcie ľudovej hudby, absolvent Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa Rasťo Andris s návrhom, že bude pripravovať reláciu Ľudové nástroje a ich výrobcovia, bol pri zrode veľkolepého cyklu hudobno-slovných relácií. V priebehu niekoľkých rokov navštívil mnohých tradičných výrobcov a umožnil tak poslucháčom spoznávať jednotlivé hudobné nástroje, oboznamovať sa s ich výrobou i funkciami.
Medzi samoznejúcimi nástrojmi sa objavili aj zvonce. Všetci si vieme predstaviť romantický obraz cengajúceho kŕdľa oviec. Ale od výrobcu a zberateľa Mikuláša Gigaca zo Šumiaca sa dozvieme niečo nové o výrobe, funkciách a tajomstvách týchto zdanlivo jednoduchých hudobných nástrojov.
Je len málo vynikajúcich interpretov, ktorí dokážu svoje nadanie uplatniť vo vážnej hudbe i v džeze. Na Slovensku sú dvaja takíto klaviristi. Jedným z nich je Peter Breiner a druhým Mikuláš Škuta, ktorému venujeme hodinu nášho vysielania.
Mikuláš Škuta sa narodil v Komárne v roku 1960. Hru na klavíri študoval na Bratislavskom konzervatóriu a na VŠMU v Bratislave. Absolvoval polročné štipendium v Paríži, kde súkromne študoval v triede Clauda Helffera. Neskôr sa stal štipendistom Slovenského hudobného fondu. Už v 80. rokoch získal množstvo ocenení na medzinárodných súťažiach a koncertoval v rôznych európskych mestách.
V roku 1996 založil s manželkou Norou klavírne duo, ktoré sa zameriava na uvádzanie diel 20. storočia. Zo Škutových nahrávok bývajú najvyššie hodnotené interpretácie diel Johanna Sebastiana Bacha a Ludwiga van Beethovena. V roku 2005 Mikulášovi Škutovi udelili Krištáľové krídlo a v roku 2006 cenu Frica Kafendu. Džezu sa začal intenzívnejšie venovať od roku 1990 a práve o tejto hudbe - ale nielen o nej - sa s ním v roku 2007 v Soirée s podtitulom Džezové dialógy rozprával Gabriel Bianchi.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
