Tvorcovia rozhlasovej Klenotnice ľudovej hudby sa vždy usilovali pripravovať premiérové relácie tak, aby sa vysielali v súlade s obradovým zvykoslovím počas kalendárneho roka. Poslucháči v meste i na dedinách mali možnosť hlbšie prežívať jednotlivé sviatky v duchu tradícií - či už len pri rádioprijímačoch, alebo aj oživovaním starých zvykov vo svojom prostredí.
Svedectvom o tejto skutočnosti je výpoveď poslucháča na jednej z výročných besied Kruhu priateľov ľudovej hudby: „Pribehol ku mne sused a hovorí - prosím ťa, počúval si tú veľkonočnú Klenotnicu? Ja som taký nadšený, že už nemusím ísť ani polievať!"
Nuž, ak by to takto bolo naozaj, cyklus Klenotnica by sa vlastne obrátil proti svojmu vlastnému zámeru - tradície by neudržiaval a neoživoval, ale by ich prerušoval. Veríme, že ani nasledujúca relácia vás neodradí od toho, aby ste sa sami vybrali na veľkonočnú šibačku a oblievačku. Program Jarné a veľkonočné tradície v rôznych kútoch Slovenska pripravili autori Samo Smetana a Marián Minárik v roku 2001.
Zvučkou, ktorú si budete môcť vypučuť, sa košické štúdio ohlasovalo poslucháčom celých tridsať rokov - od začiatku pravidelného vysielania v roku 1927, neskôr aj v čase prešovského exilu tohto štúdia a po vojne zasa z Košíc až do roku 1957. Práve vtedy spomínal po tridsiatich rokoch na začiatky hudobného vysielania z Košíc prvý vedúci technického oddelenia Karel Stuchlý.
Najstaršie nahrávky klasickej i populárnej hudby vznikli v košickom štúdiu v 50. rokoch. V povojnovom období pôsobili v tomto meste mnohí významní skladatelia: Dezider Kardoš, Michal Vilec, Teodor Hirner, Pavol Tonkovič, Janko Matuška a Tadeáš Salva. Košický rozhlasový orchester dirigovali kvalitní domáci, ale aj hosťujúci skladatelia zo Slovenska i zo zahraničia (Japonsko, Švajčiarsko, Nemecko).
K najcennejším záznamom so sólistami košickej opery patria nahrávky s Annou Polákovou a Imrichom Jakúbkom, ktorí sa nám predstavia v ľahšom žánri. Gavaliersky valčík z operety Oskara Nedbala Poľská krv nahrali v roku 1953 s Košickým rozhlasovým orchestrom, ktorý dirigoval Jan Šefl. Potom zaspieva Božena Hanáková Aleluja z 1. dejstva populárnej operety Mamzelle Nitouche od Hervého. Košický rozhlasový orchester v roku 1956 dirigoval Boris Velat.
Od roku 1950 pôsobil v košickej redakcii zábavnej a tanečnej hudby známy skladateľ aranžér a klavirista Gejza Toperczer starší. V roku 1971, keď mal 55 rokov, venoval mu Zdeněk Cón reláciu pomenovanú podľa pesničky Domov je krásny. Rozhovor s Gejzom Toperczerom vedie jeho kolegyňa Viera Petrusová.
Ako klavirista sa s vlastnou rytmickou skupinou predstaví Gejza Toperczer v nahrávke skladby Zeza Confreya Mačka na klávesoch. Po nej nasleduje Pesnička vo svetri od Aliho Brezovského, ktorú zaspievajú Ondrej Rusnák, Vladimír Čada a vokálne trio, hrať bude Big-bandová skupina Divadla malých javiskových foriem z Košíc pod vedením Aliho Brezovského. Na záver zahrá skladby Júliusa Bavolyára autorova rytmická skupina, sketovať bude Juraj Szabadoš.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
