Zakončenie žatvy patrí k najvýznamnejším slávnostným príležitostiam letného obdobia. V pradávnej minulosti sa v tomto čase konali obrady, ktoré mali prispieť k dosiahnutiu dobrej úrody. Postupom času sa väčšina týchto zvykov pospájala a presunula na koniec žatvy ako poďakovanie za úrodu.
Z poverových praktík ostali iba zvyšky - na poli sa napríklad nechávali posledné klasy, aby bola dobrá úroda aj na budúci rok. Na záver urobili ženci neobyčajne veľký a ťažký snop. Z prvých a posledných klasov robili dožinkový veniec, ktorý symbolizoval rozmnožovaciu silu, ukrytú v obilí. Až do jari visel pod strechou domu, potom z neho vytriasli zrno a primiešali ho do osiva. Z prvého narýchlo vymláteného zrna sa piekol prvý chlieb.
Piesne, ktoré sa spájali s žatvou a dožinkami, zaujali Ondreja Dema ako folkloristu už v začiatkoch jeho odbornej a vedeckej práce. Svoje poznatky zhrnul už v knižnej publikácii z roku 1969. K súhrnu v zvukovej podobe sa vrátil s ďalšími skúsenosťami, keď v roku 1994 autorsky pripravil reláciu Žatva a dožinky vo zvykoch a tradíciách na Slovensku v rámci cyklu Klenotnica ľudovej hudby.
Po zániku festivalu Detvianska zlatá ruža vzniklo ďalšie podobné podujatie v neďalekej Banskej Bystrici, sídle krajového štúdia Československého rozhlasu na Slovensku. Nový festival mal názov Bystrické zvony a my si naň zaspomíname pri rozprávaní dirigenta Pavla Janíčka. Reláciu v roku 2001 v Banskej Bystrici redakčne pripravil Marián Cseky v rámci cyklu Naše retro.
Záverečná polhodinka je venovaná jednému z účastníkov tohto festivalu - hudobnému skladateľovi a pedagógovi Belovi Felixovi. Reláciu v Banskej Bystrici v roku 2000 redakčne pripravil Marián Cseky v rámci cyklu Múzeum šlágrov.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
