Speváčku Margitu Dalmadyovú-Skyvovú si pamätáme ako traktoristku Žofku z prvého slovenského farebného filmu Rodná zem (1953), ktorý oslavuje ľudovo-umeleckú tvorivosť slovenského národa. So SĽUK-om navštívila 22 štátov a v roku 1958 pôsobila šesť mesiacov v Laterne magike na svetovej výstave v Bruseli. O jej štúdiách spevu, pôsobení v opere a na divadelnej fakulte VŠMU hovoria Jela Lukešová a Ján Valentík, ale aj sama speváčka v medailóne Ej, zahoreli zore, ktorý k jej životnému jubileu v roku 1981 autorsky pripravil Ján Hrk.
Z hudby Tibora Andrašovana k filmu Rodná zem vyberáme skladbu Okolo vatry (1971). Na fujarách hrajú Jozef Peško a Viliam Peško, spieva Pavol Darnady a mužský zbor SĽUK-u. Pochodovú pieseň Rodná zem (1986) zaspieva a zahrá miešaný zbor a orchester SĽUK-u so zbormajstrom Štefanom Klimom a dirigentom Jánom Matúšom.
V roku 1946 založil Janko Matuška v bratislavskom rozhlase inštrumentálny ľudový súbor Tatran. Jeho externými členmi sa stali hudobníci bratislavských divadelných orchestrov a cigánskych kaviarenských muzík. Matuška k Tatranu pričlenil mužské okteto a neskôr miešaný zbor. Pre súbor komponovali Alexander Moyzes, Andrej Očenáš, Zdenko Mikula, Bartolomej Urbanec, Milan Novák, Ján Hrk a ďalší. Z repertoáru prvého rozhlasového externého telesa, ktoré hralo ľudovú hudbu, vyberáme piesne Jedna ruža, dve ruže, Surovô drevo a Včera som bol pri muzice.
V roku 1948 založili cigánski kaviarenskí muzikanti v Bratislave inštrumentálny súbor Cimbal. Pod vedením Júliusa Móžiho účinkoval v rozhlase i na verejných koncertoch. Z 50. rokov si môžete v podaní Cimbalu vypočuť dve ľudové piesne. Spievajú Margita Česányiová, Janko Blaho a Eva Oláhová-Farkašová.
Vo vysielaní Rádia Pyramída sa radi vraciame k cyklu Pesničky z pamätníka. V 63. a 64. časti rozprávajú historik slovenskej populárnej hudby Pavol Zelenay a redaktor Ali Brezovský o gramofónových platniach z roku 1948. Zaujímavosťou je, že textárom piesne Vlada Šálka Červená ružička je neskorší literárny historik, znalec staršej slovenskej literatúry Jozef Minárik, ktorý sa ešte ako gymnazista ukryl za pseudonym J. M. Nárik. Otextoval aj Márne máva šatôčka biela a ich tlačené vydania opatroval ako milú spomienku na "hriechy mladosti". O neskoršom vydaní piesne na platni sa dozvedel až z rozhlasovej relácie Pavla Zelenaya.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: pixabay.com]
