Speváčka a hudobníčka Zuzana Homolová sa narodila 17. augusta 1948 v Ružomberku. S ľudovou a folkovou hudbou sa zoznámila počas štúdií vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko sa začala venovať najmä slovenským ľudovým baladám. V 70. rokoch sa zoznámila s Jaroslavom Hutkom, začala koncertovať v Čechách a stala sa členkou českého folkového združenia Šafrán. Hrala postavu Amfitríty v bratislavskom Divadle u Rolanda a s baladami účinkovala v hre Petra Kováčika Krčma pod zeleným stromom (DPOH).
V 80. rokoch spolupracovala s bratislavským pesničkárskym združením. Nahrávala s významnými hudobníkmi českej folkovej, rockovej a džezovej scény. Moderovala cyklus koncertov Urobme si ticho. Výrazná zmena v jej hudobnom smerovaní nastala po stretnutí s huslistom Samom Smetanom. Od roku 2006 vystupujú s gitaristom Milošom Železňákom ako Trojka Zuzany Homolovej.
Pri príležitosti významného životného jubilea Zuzany Homolovej uvádzame rubriku Chcete sa pozhovárať?, ktorú pripravila redaktorka Jana Kopsová v roku 1998, a niekoľko koncertných nahrávok Trojky Zuzany Homolovej, ako ich uviedla Soňa Horňáková v relácii Z folkových pódií (2006).
Žatva a dožinky a piesne, ktoré sa s nimi spájali, zaujali Ondreja Dema ako folkloristu už v začiatkoch jeho odbornej a vedeckej práce. Zakončenie žatvy patrí k najvýznamnejším slávnostným príležitostiam letného obdobia. V pradávnej minulosti sa v tomto čase konali obrady, ktoré mali prispieť k dosiahnutiu dobrej úrody. Postupom času sa väčšina týchto zvykov pospájala a presunula na koniec žatvy ako poďakovanie za úrodu.
Poznatky z výskumu žatevných a dožinkových piesní zhrnul Ondrej Demo už v knižnej publikácii z roku 1969. K súhrnu v zvukovej podobe sa vrátil s ďalšími skúsenosťami, keď v roku 1994 autorsky pripravil reláciu Žatva a dožinky vo zvykoch a tradíciách na Slovensku v rámci cyklu Klenotnica ľudovej hudby. Ale už v roku 1978 pripravil spolu so Stanislavom Dúžekom reláciu Na dožinkách v Cíferi, ktorá bola venovaná dožinkám v obci na Trnavskej rovine.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: Štefan Puškáš, TASR]
