Učok, ako s dôverou i úctou volali Pavla Tonkoviča jeho spolupracovníci, žije v pamäti mnohých ľudí. V máji si pripomíname 40. výročie jeho úmrtia. Svetlo sveta uzrel 13. januára 1907 v Podkoniciach, malej dedinke na zvolenskom Pohroní. Ľudovú školu vychodil v rodisku, na meštianku chodil v Slovenskej Ľupči, v učiteľskom ústave v Banskej Bystrici bol žiakom Viliama Figuša-Bystrého. Štátnice zložil z hry na husliach, klavíri a organe a zo spevu. Neskôr študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii u profesora Norberta Kubáta, hudobnú vedu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a zborové dirigovanie na VŠMU v Bratislave u Václava Talicha.
Viac ako pätnásť rokov, až do konca vojny, bol učiteľom vo Fiľakove, Polhore, Brezne, Jure a v Bratislave. V roku 1949 sa stal riaditeľom a umeleckým vedúcim SĽUK-u. Pôsobil ako vedúci Oddelenia ľudovej hudby Československého rozhlasu v Košiciach, Oddelenia ľudovej hudby a Oddelenia pre zahraničnú hudbu v bratislavskom rozhlase. Bol dirigentom rozhlasového súboru ĽUT.
Na dôchodok odišiel v roku 1971, zomrel v Bratislave 22. mája 1980. Jeho najbližší spolupracovníci z Redakcie ľudovej hudby mu vtedy venovali reláciu Kytica vďaky a lásky profesorovi Pavlovi Tonkovičovi, ktorá mala premiéru 28. marca 1980. Účinkujú: Vladimír Slujka, Ondrej Demo, Darina Laščiaková, Helena Hrková, Adriana Domanská-Eliášová a Ivan Dubecký.
---------
V bloku populárnej a folklórnej hudby na Rádiu Pyramída si môžete ďalej vypočuť výber nahrávok detského folklóru z archívu Slovenského rozhlasu a zostrih 110., 111. a 112. pokračovania cyklu Pesničky z pamätníka (2002), tentoraz venovaný produkcii roku 1960.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: folklorika.sk]
