Keď v roku 2001 pripravoval redaktor Ali Brezovský cyklus Rozhlasové reminiscencie 75, na úvod zaradil rozhovor so zvukovým majstrom Ľubošom Válkym, no väčšiu časť relácie venoval spevákovi, na ktorého sa často zabúda, azda i preto, že v roku 1968 emigroval do Kanady. Na Slovensku spevák, herec a hudobník, v Kanade výtvarník a učiteľ herectva a maliarstva - Eduard Ambróz, jeden zo zakladateľov našej bigbítovej scény.
Vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave, v ročníku bol napríklad so Stanom Dančiakom, Mariánom Labudom či Pavlom Mikulíkom. Hudbe sa venoval už na strednej škole. Hrával na ústnu harmoniku a keď mu otec kúpil v bazári gitaru, naučil sa prvé akordy a začal aj spievať. Angažmán v skupine Fellows získal tak, že im zahral skladbu Cliffa Richarda Travelling Light (neskôr ju otextoval v slovenčine a nahral pre rozhlas pod názvom Chodím nocou).
Bigbít hrával aj so skupinou Kabinet 112, potom sa presadil v strednom prúde. Spieval s kapelou Vlada Hronca, Vojenským umeleckým súborom, so Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu, s orchestrami Karla Krautgartnera i Juraja Berczellera, s Evou Kostolányiovou a Evou Slávikovou. Účinkoval na Bratislavskej lýre, vystupoval v Pionierskom paláci, Astorke, PKO, Mladej garde i v Divadle za rampami. Často nahrával v bratislavskom rozhlase, takže jeho spomienky sa viažu i na minulosť tejto inštitúcie.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: Oscar Keys, Unsplash]
