Nedávno nás navždy opustila jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej etnomuzikológie a folkloristiky Soňa Burlasová. Narodila sa 23. júna 1927 v Horných Otrokoviciach. Vyštudovala slovenčinu, francúzštinu a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK. V roku 1954 nastúpila do Národopisného ústavu SAV a zotrvala v ňom až do roku 1989. Prednášala etnomuzikológiu na Katedre etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty UK.
V začiatkoch svojej bádateľskej činnosti bola jedinou pracovníčkou Národopisného ústavu (dnešného Ústavu etnológie), ktorá sa zaoberala štúdiom piesne ako súčasti tradičnej ľudovej kultúry. V 80. rokoch viedla projekt zameraný na úlohu nositeľa v procese uchovávania a odovzdávania kultúrnych javov. V rámci dlhodobých projektov sa venovala folklórnym žánrom, poetike folklóru a premenám etnokultúrnych tradícií.
Zo žánrov, ktoré najväčšmi zaujali Soňu Burlasovú, musíme spomenúť balady, romance, zbojnícke piesne, partizánske a družstevnícke piesne, častušky, regrútske a vojenské piesne. Jedným z vrcholných vedeckých diel Sone Burlasovej je Katalóg slovenských naratívnych piesní, ktorému bola venovaná relácia O baladách a iných naratívnych piesňach z cyklu Rodostrom (2000). Slovom sprevádzajú redaktor Samo Smetana a autor Marián Minárik.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: Ústav etnológie SAV]
