S cyklom Klenotnica ľudovej hudby sa v roku 1966 po dlhšom čase dostal do rozhlasového vysielania autentický folklór z rôznych krajov Slovenska. Predtým sa uprednostňovali najmä ľudové piesne v úpravách a menej náročných spracovaniach, často s akousi problematickou potrebou „pozdvihnúť" folklór k oblasti vážnej hudby, hoci v praxi išlo často skôr o posun k populárnej hudbe.
S redaktorom Ondrejom Demom chodili nahrávať hudobný režisér, slovesný režisér, zvukový majster (najčastejšie František Bombík) a prenosový technik. Prvé ročníky Klenotnice boli zamerané najmä na svadby (ako dramaturgicky najucelenejší útvar obradového zvykoslovia). Práve úspešnosť nahrávok svadobných pásiem rozhodla, že z relácie, ktorá sa pôvodne mala vysielať jeden rok, vznikol cyklus, ktorý je vo vysielaní od roku 1966 až dodnes.
Pri príprave pomáhali Ondrejovi Demovi ďalší folkloristi, ktorí boli zástancami pôvodných folklórnych prejavov: Ladislav Leng, Oskár Elschek, Stanislav Dúžek, Kliment Ondrejka, Svetozár Švehlák.
Príprava jednej relácie trvala 4 až 6 týždňov. Redaktor a režiséri sa usilovali čím menej zasahovať do interpretácie, aby nenarušili autenticitu prejavu. Skrátené verzie niektorých Klenotníc vyšli aj na gramofónových platniach. Patrí medzi ne aj Svadba z Rejdovej, ktorá sa dočkala reedície na cédečku. V roku 2020 pripravil Marián Minárik reláciu Návraty k Svadbe z Rejdovej z roku 1967.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: majgemer.sk]
