Nebolo to tak dávno, keď sa v lete naša krajina premieňala na veľkolepú koncertnú sieň, na nádherný chrám, ktorý sa ozýval letnou hudbou. Zvuky prírody sa spájali s tými, ktoré vytváral človek. Spev vtáčat, zurčanie potôčika, šumenie hory, spev, fujary, píšťalky, zvonce, bľačanie oviec, bučanie kráv...
Pastieri, hrabačky a kosci, ktorí vyšli von najmä za prácou, si vo chvíľach pokoja a oddychu spievali a hrali. Lúky, pasienky a hory boli ich pracovným priestorom i miestom na odpočinok. Z vďaky napĺňali prírodu krásou, akoby chceli znásobiť krásu samotnej prírody.
Svojbytným sviatočným obradom v letnom období bolo pálenie jánskych ohňov. Človek by aj so zatvorenými očami hneď vedel, či je pod Poľanou, v Kysuciach, v Liptove či Šariši, na trenčianskom Považí alebo na Horehroní. Tak plynulo vyrovnané rytmizovanie života, pokiaľ do neho nezasiahol iný, neprajný človek, alebo rozmar prírody.
V Spevoch a hudbe letnej prírody nás Ondrej Demo azda trochu romanticky pozýva do tých čias, keď toto všetko bolo ešte skutočnosťou. Premiéru relácie z cyklu Klenotnica ľudovej hudby, na ktorej spolupracoval zvukový majster František Bombík, vysielal Československý rozhlas v Bratislave 1. júla 1979.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: K. Cích, TASR]
