Bol neúnavným tvorcom a renesančným človekom podobne ako Karol Plicka, ktorého nazývali „majster deviatich remesiel". Výpočet činností Viliama Grusku je obdivuhodný: scénograf, etnograf, režisér, dokumentarista, scenárista, tanečník, choreograf, dramaturg, architekt, pedagóg, skladateľ.
Viliam Gruska pôsobil v 50. rokoch ako tanečník, sólista a choreograf v Lúčnici. Ako autor a scénograf vytvoril množstvo scénických programov na rôznych folklórnych festivaloch. Ako architekt spolupracoval na filmoch Kráľ Drozdia brada, Perinbaba, Mahuliena zlatá panna, Sokoliar Tomáš, Kára plná bolesti, Neďaleko do neba, Chodník cez Dunaj, Cinka panna.
Nakrútil etnografické dokumentárne filmy Rodostrom slovenčiny, Potomstvo Hájnikovej ženy, Rodiská a doliny. Bol autorom mnohých výstav, televíznych a rozhlasových programov, ale aj viacerých publikácií, napríklad o Milanovi Rúfusovi či Milanovi Urbanovi. Prednášal na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU.
V roku 2007 získal Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudovej kultúry a umenia a v roku 2018 Slnko v sieti za výnimočný prínos pre slovenskú kinematografiu. V roku 2013 vytvoril Martin Šulík jeho filmový portrét Pútnik slovenským časom. Viliam Gruska zomrel v Bratislave 23. septembra 2019.
Keď mal Viliam Gruska 60 rokov, v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu s ním Juraj Dubovec pripravil cyklus rozhovorov vo forme spomienkového rozprávania Siločiary jedného života (1996).
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: Archív Viliama J. Grusku]
