Od narodenia folkloristky, speváčky a rozhlasovej redaktorky Ľuby Pavlovičovej-Bakovej uplynulo sto rokov. Ešte počas štúdií hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave založila spevácko-tanečnú skupinu pri Živene (najstarší ženský spolok na Slovensku). Prvým významným vystúpením bolo nacvičenie Roku na dedine od Karola L. Zachara.
Zo skupiny Živeny sa ešte v roku 1948 zrodil súbor Lúčnica, ktorého názov vymyslela práve Ľuba Pavlovičová-Baková. V roku 1951 začala spolupracovať s bratislavským rozhlasom, kde nahrala niekoľko piesní z repertoáru bývalej Živeny.
V roku 1952 sa stala redaktorkou Redakcie ľudovej hudby a spolupracovala aj na výskumoch autentického folklóru, ktoré viedol Pavol Tonkovič. Zo získaného materiálu pripravovala relácie, ktoré môžeme pokladať za predchodkyne neskoršej Klenotnice ľudovej hudby. Keď sa v roku 1955 Pavol Tonkovič stal umeleckým vedúcim a dirigentom súboru Ľudovej umeleckej tvorivosti, bolo celkom prirodzené, že Ľuba Pavlovičová-Baková s ním začala spolupracovať organizačne ako vedúca speváckej skupiny.
V roku 1984 pripravila Darina Laščiaková reláciu Ľudová pieseň - moja láska k životnému jubileu vtedy už svojej bývalej kolegyne Ľuby Pavlovičovej-Bakovej. Slovom sprevádzala autorka, na výrobe spolupracoval zvukový majster František Bombík.
Blok, venovaný folklóru a popu, pripravuje redaktor Marián Minárik.
[foto: Magda Borodáčová, TASR]
