V ďalšom literárno-dramatickom bloku na Rádiu Pyramída by ste si určite nemali nechať ujsť rozhlasovú hru Karola Horáka Ucho, o ktorej sa viac dočítate v rubrike Tip na týždeň.
Epika Mila Urbana - jeho novely a román Živý bič - predstavujú trvalý prínos do modernej slovenskej literatúry. Hlbokým prienikom do sveta oravskej dediny a jej kolektívneho vedomia obohatil našu prózu o výrazný psychologický rozmer a jeho postavy nás dodnes oslovujú svojou nepoddajnosťou, bojom o vlastné bytie. Keď vyšiel jeho knižný debut, novela Jašek Kutliak spod Bučinky, mal Urban len osemnásť rokov. A už vtedy, hoci len v zárodočnej podobe, uplatnil svoju metódu koncentrovanej epiky, ktorá sa neskôr naplno prejavila v jeho vrcholných novelách. Napriek zložitosti doby vytvoril Milo Urban jedno z najlepších a umelecky najhodnotnejších diel slovenskej literatúry. V týchto dňoch uplynie už tridsať rokov od momentu, keď sa navždy odmlčal. Pripomeňme si jeho robustný talent novelou Človek, ktorý hľadal šťastie (1969) v majstrovskej interpretácii Karola Machatu.
Elo Šándor sa narodil 8.marca 1986 vo Vrbovom. Vyštudoval obchodnú akadémiu v Kolíne a po návrate z bojísk 1. svetovej vojny pracoval ako bankový úradník v Novom Meste nad Váhom, ako úradník vo Figare v Trnave, neskôr ako bankový úradník striedavo v Bratislave a v Košiciach. Napokon sa stal riaditeľom Investičnej banky v Bratislave. V roku 1939 bol väznený v Ilave, posledné dva vojnové roky prežil v ilegalite ako jeden z organizátorov ozbrojeného odboja na kopaniciach v okolí Vrbového. Ťažisko Šándorovej tvorby spočívalo v humoristickej próze, najslávnejší je samozrejme Sváko Ragan z Brezovej, pre súčasníkov najmä zásluhou známej televíznej adaptácie. Aj v našom rozhlasovom archíve máme niekoľko spracovaní tejto Šándorovej nezabudnuteľnej prózy, my vám, pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia, ponúkame Paberky zo Sváka Ragana v interpretácii Alfréda Swana.
Ján Kostra sa svojou tvorbou radí k zakladateľom modernej slovenskej lyriky s mimoriadnym zmyslom pre čistotu tvaru a krásu slova. Jeho básne sú priezračne čisté, pritom nenapodobiteľne erotické. V jeho veršoch sa stretávame so všeobecným obdivom k ženám, ktoré sa vďaka jeho hlbokej úcte a láske k matke stávajú preň takmer božstvom. Takmer celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Jeho básnická zbierka Ave Eva z roku 1943 vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Tie vám v rozhlase nemôžeme sprostredkovať, ale bravúrnu recitáciu Karola Machatu áno a radi ju venujeme všetkým ženám.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
