Ján Vdovják, šéfdramaturg Hlavnej literárno-dramatickej redakcie, si na koniec 50. rokov spomína v Čriepkach z mojich pamätí takto:
„Ľudovít Filan - reportér denníka Práca. V tom čase sa na knižných pultoch objavili jeho reportáže pod názvom Ozveny všedných dní. Zaujímavé reportáže. Tak som ho začal lanáriť, aby sa pokúsil napísať rozhlasovú hru. Z archívu som vybral texty rozhlasových hier našich i zahraničných autorov a dal som mu ich na preštudovanie. A čoskoro položil Ľudovít Filan na môj písací stôl text rozhlasovej hry Tá stará otázka.
Hra sa mi zapáčila. Na tie časy bola veľmi kritická. Voňala človečinou.
„A schvália ti to do vysielania?" spýtal sa Filan akoby predvídal.
Text hry som odovzdal šéfredaktorovi na schválenie. Trvá to však akosi dlho, text sa do dramaturgie nevracia. Išiel som za šéfredaktorom:
„Prečo si tú hru neschválil? Už dlho leží u teba."
„Musíš pochopiť... píše o našej súčasnosti príliš kriticky... A my si to nemôžeme dovoliť... sme rozhlas... A on neznámy autor."
A vrátil mi nepodpísaný text hry. Ľudovít Filan však z rozhlasovej hry Tá stará otázka urobil javiskovú drámu pod názvom Žolík. Hru inscenovala Nová scéna v Bratislave. A po jej uvedení na javisku, mi šéfredaktor hovorí:
„Prečo neupravíme Filanovho Žolíka pre rozhlas? Má veľmi pozitívne kritiky..."
A vtedy, píše Ján Vdovják, som sa zaťal ja. Nie! Keď sme nemohli byť prvý, keď iní mali viac odvahy... Nie, teraz to neurobím!
Túto Filanovu hru rozhlas nevysielal, ale v novembri 1969 vysielal rozhlas hru Zbohom vtáci ohniváci. Teraz si zaspomína redaktor Marián Grebáč:
„Bol som v druhom ročníku Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove, po prednáške som sa, ako vždy, pobral na internát. Keď som otvoril prázdnu izbu, začul som vyhrážku:
„Grebáč, vezmite si svojich päť slivák a choďte kade ľahšie!"
Ohromilo a ochromilo ma to. Stál som vo dverách tej prázdnej izby a vzápätí sa ten istý hlas ozval znova: „Practe sa, Grebáč, tu vám už odcengali!"
Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, že je to hlas herca z rozhlasu, ktorý nechal spolubývajúci zapnutý." Práve vysielali rozhlasovú hru Ľudovíta Filana Zbohom vtáci ohniváci. Hlavnú postavu Marka Grebáča hral Daňo Michaeli a ten hlas čo sa Grebáčovi vyhrážal, patril Karolovi Strážnickému. Okrem nich v réžii Imra Jenču ešte hrali: Jozef Kroner, Eva Krížiková, Pavol Mikulík, Stano Dančiak, Marián Labuda, Oldo Hlaváček a ďalší.
Nuž nečudo, že Marián Grebáč vybral práve túto hru v ktorej sa najprv stal literárnou postavou a až o niekoľko rokov neskôr rozhlasovým redaktorom, ktorý sedemnásť rokov spolupracuje so synom Ľudovíta Filana, Borisom, pri príprave populárnej Pálenice.
Rudolf Dobiáš patrí medzi najvýraznejších autorov rozhlasových hier pre deti a mládež. Väčšina jeho hier bola ocenená v autorských súťažiach, či v rozhlasových žatvách. Na VI. Festivale rozhlasových hier Piešťany 1979 získal Rudolf Dobiáš hlavnú cenu za hru Cvrček (E.Horváth, L.Haverl, E.Večerová, G.Valach, E.Bindas, J.Cút, E.Kvietiková, Ľ.Roman, V.Minarovič; réžia: I.Jenča). Dva týždne po premiére tejto hry vyšli v dobovej tlači tieto recenzie:
Večerník 12.1. 1979:
„Hra Rudolfa Dobiáša pritiahla k rádiám poslucháčov bez ohľadu na vekové hranice a prinútila porovnávať s najkvalitnejším, čo v oblasti rozhlasových hier v ostatnom čase, a to nielen u nás, vzniklo."
Smena 13.1. 1979:
„Hra dýcha súčasnosťou, veď problém viny a zložitého návratu do bežného občianskeho života je problémom nejedného mladého človeka, ktorý sa ocitol na scestí. Niektorí len chvíľkovou nepozornosťou alebo ľahkomyseľnosťou, iní ovplyvnení prostredím, prípadne okolím, v ktorom sa pohybovali. Aj v spomínanej hre dopláca mladý človek na chvíľkové omámenie zmyslov a po návrate z výkonu trestu si zložito hľadá svoje miesto v spoločnosti ."
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
