Kritik o dramatickej tvorbe Júliusa Barča-Ivana napísal: „Stvoril slovenskú ideovú, filozofickú drámu, modernú tragédiu, človek európsky rozhľadený, existencialista pred oficiálnym existencializmom, dramatik, čo objavil prvky absurdity, fatality a nezmyselnosti štvrťstoročie predtým, ako k nám začali prenikať v podobe módy... Azda najzovretejší umelecký tvar v zmysle literárnom i javiskovom dosiahol v dráme Matka. Jej dramaticky vypätý dej je postavený na prudkej vzájomnej nenávisti dvoch bratov a na osobnej tragédii ženy, ktorá je matkou ich oboch, a preto v zrážke medzi nimi nájde svoju smrť.“
Divadelná hra mala premiéru v martinskom Slovenskom komornom divadle v roku 1943. Pre rozhlas Matku upravil v roku 1975 Ondrej Nemčok a režisér Mikuláš Bugár do nej obsadil Vieru Strniskovú, Ivana Rajniaka, Štefana Kvietika, Emíliu Vašáryovú a Hanu Kováčikovú.
Dante Aligieri bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov renesančného humanizmu. Jeho Božská komédia je rozsiahle literárne dielo, ktoré sa skladá z troch častí: Peklo, Očistec a Raj. Dante chcel, aby bola jeho poézia zrozumiteľná pre všetkých, uvedomoval si však, že hĺbku jeho rozjímaní o človeku i vesmíre, hriechu i cnosti môže pochopiť len čitateľ, ktorý sa dostane na jeho intelektuálnu a vzdelanostnú úroveň.
Dante síce ďaleko presiahol svojich súčasníkov, no zároveň je Božská komédia hlboko zakotvená vo svojej dobe, je s ňou spätá nespočetnými narážkami. Ak čitateľ nepozná historické pozadie, mnohým pasážam neporozumie. Básnik, prekladateľ a literárny vedec Viliam Turčány, ktorý dielo preložil, je najkompetentnejší podať o ňom zasvätený výklad. V cykle Majstri storočí vám ponúkame literárne pásmo o časti Peklo (1981). V réžii Magdy Grandtnerovej recitujú Gustáv Valach a Dušan Jamrich.
Básnik solitér - tak nazvala kritika Rudolfa Jurolka a vypozorovala u neho túžbu dosiahnuť jednoduchosť. Ako motto k svojej zbierke Život je možný si vybral Canettiho verš: „Len pokoj a pomalosť stoja ešte v živote za to.“ Čítať Jurolka znamená vstúpiť do sveta, v ktorom je malosť a ničotnosť človeka zároveň jeho najsilnejšou zbraňou, naplniť svoj život zmyslom. Pri príležitosti 60. narodenín hornooravského básnika Rudolfa Jurolka recituje Stano Král.
Bengálsky spisovateľ, hudobný skladateľ a maliar Rabidranáth Thákur sa stal v roku 1913 prvým ázijským laureátom Nobelovej ceny za literatúru. V týchto májových dňoch si pripomíname 155. výročie jeho narodenia. Thákur je vrcholným predstaviteľom indickej modernej literatúry. Bol presvedčený humanista, hlásal sociálnu rovnosť, vystupoval proti násiliu a zotročovaniu. Písal poéziu, poviedky, romány, eseje, drámy a publicistické práce. Celkom päťdesiat zbierok obsahuje duchovnú, sociálnu, politickú a milostnú lyriku. Vypočujte si báseň Sviežosť v interpretácii Ladislava Chudíka.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
