V týchto dňoch si pripomíname 95. nedožité narodeniny významnej osobnosti slovenskej dramatickej tvorby a hraného filmu, publicistu, dramatika, filmového dramaturga a scenáristu Ivana Bukovčana. Pre jeho tvorbu 60. a 70. rokov je typický konflikt medzi človekom ovplyvňovaným nepredvídateľnými okolnosťami a medzi písanými či nepísanými zákonmi. Celým dielom sa vinie línia boja proti fašizmu.
V poslednom tvorivom období sa Bukovčan zaoberal mnohými základnými otázkami mravného poslania človeka a jeho morálnou existenciou v súvislosti s minulosťou. Základom veľkej časti jeho dramatickej tvorby boli filmové scenáre. Jeho dramatický debut Surovô drevo vychádza zo scenára filmu Rodná zem, Diablova nevesta je prepracovaním scenára Poslednej bosorky a zo scenára úspešného filmu Zvony pre bosých vznikla zasa hra Sneh nad limbou.
Scenár podľa námetu Ľuda Zúbka Rukojemníci v roku 1947 nerealizovali, tak ho Bukovčan použil v dráme Kým kohút nezaspieva (premiéra 1969). Je to príbeh o rukojemníkoch, väznených nemeckými fašistami v čase SNP, z ktorých má jeden pre záchranu ostatných zomrieť. Hra s prvkami existencializmu rieši morálne a etické otázky zodpovednosti človeka za svoje činy. Celou hrou sa tiahne biblický motív Judášovej zrady.
Rozhlasovú adaptáciu naštudoval a nahral režisér Peter Jezný v roku 2002. Účinkujú: Zuzana Kapráliková, Jozef Vajda, Marián Slovák, Peter Sklár, Vladimír Minarovič, Eva Matejková, Zdena Grúberová, Helena Geregová, František Kovár a Ivan Laca.
Básnik a textár Kamil Peteraj presne pred rokom oslávil sedemdesiatku, a v roku 1970, keď mal 25 rokov, sa v relácii Básnik sám doma so svojou poéziou vyznal zo svojho vzťahu k básňam i básnikom, ktorých obdivuje. Debutoval ako dvadsaťročný básnickou zbierkou Sad zimných vtákov a hneď za svoj debut získal Svetovú Cenu PEN klubu. Patrí medzi najpredávanejších slovenských básnikov. Za zbierky V slepých uličkách, Voňavé tajomstvá a Breviár lásky získal Zlaté a Platinové knihy (5000 resp. 8000 predaných výtlačkov).
Poetka a literárna vedkyňa Viera Prokešová o Peterajovej poézii napísala: „...jeho básne z ktoréhokoľvek obdobia, čo sa môže zdať až paradoxné, sú básne našej neraz krutej súčasnosti a možno podobnej skúsenosti. Prirodzene, Kamil Peteraj si slová vyberá a triedi, cúdi, práve tento výber môže byť dôkazom, ako celý život vedel s nimi pracovať, a hoci na nás z veršov padajú ako čistý dážď, vnímame ich po kvapkách a potom si už celkom sami modelujeme básnický svet zo všetkého bohatstva, ktoré nám predložil tento charizmatický básnik."
Kamil Peteraj o našej súčasnosti vraví:
„Ani sme až tak veľmi nepobadali a vhupli sme do ďalšieho storočia a všetko je a bude iné. Hmotárstvo, hedonizmus a existenčný strach nás tak zahltia, že sa jedného dňa z toho zbláznime. Pretože s nimi stúpa ruka v ruke aj čoraz väčší pocit beznádeje a depresií."
A v básni Niekto chce byť bohatý ponúka aj východisko:
Niekto hľadá poklady
Túži mať svoj ostrov
A inému postačí
Užívať si pohov
Byť rybárom ktorý vraví pane
Som bohatý lebo mám dosť na dnes nachytané.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
