Georges Simenon bol jedným z najplodnejších spisovateľov 20. storočia. Napísal okolo 400 románov a 1000 kratších poviedok. Detektívny román napísal za desať dní. Preslávil sa ako autor detektívnych príbehov s komisárom Maigretom. Dobrácky komisár s vizážou obyčajného Parížana, ktorý obľubuje dobré jedlo a fajčí fajku, sa rýchlo stal obľúbeným hrdinom mnohých čitateľov. Medzi jeho obdivovateľov patrili aj také umelecké celebrity ako André Gide, Arthur Miller a Federico Fellini.
Maigret je hrdinom v 84 románov a 136 poviedkach. Posledný príbeh s týmto sympatickým komisárom publikoval v roku 1972. Prvú sériu „maigretoviek" nahral v Českom rozhlase režsér Jiří Horčička v roku 1970 s Rudolfom Hrušínskym v hlavnej úlohe. Tieto nahrávky dodnes predstavujú Hrušínského rozhlasové herectvo vo vrcholnej forme. A zhodou okolností to bola opäť rola Maigreta, ktorou sa v roku 1991 s rozhlasovým štúdiom navždy rozlúčil.
V slovenskom rozhlase stvárnil hlavnú úlohu v hre Maigretove Vianoce (1985) Ctibor Filčík. Do ďalších úloh obsadil režisér František Obžera, Vieru Strniskovú, Evu Rysovú, Kamilu Magálovú, Zuzanu Kaprálikovú, Annu Tyralovú, Jána Valentíka, Milana Kňažka, Jozefa Vajdu, Františka Kovára, Vladimíra Minaroviča, Vladimíra Kostoviča a Jozefa Cúta.
Poviedka Mila Urbana Drevený chlieb sa odohráva na Vianoce. Adam Žuk je drevorubač, ktorý sa živí tvrdým dreveným chlebom a zapíja ho pálenkou. Aj z tejto poviedky cítiť volanie po sociálnej spravodlivosti. Urban bol presvedčený, že spisovateľ má priamo ovplyvňovať dianie a písať o tom, ako zlepšiť postavenie obyčajných ľudí. Napokon Urban vzišiel z vrchárskeho prostredia a ako hájnikov syn, dôverne poznal nielen hory, ale aj ťažký život drevorubačov a furmanov. Dramatizované čítanie pripravil Pavol Hudík. Účinkujú: Július Pántik, Gustáv Valach, Elo Romančík a Ján Valentík.
Pavol Országh Hviezdoslav napísal básnickú skladbu Vianoce v roku 1897, počas námestovského pobytu. Vychádza z biblického betlehemského príbehu, a tak ako v ľudových betlehemským hrách, prepletá sa s reáliami z domáceho pastierskeho prostredia.
Rok 1897 patrí v Hviezdoslavovej tvorbe medzi najmenej produktívne. Nevyjde mu ani jedna báseň v Pohľadoch, ba nezachoval sa ani jediný list ich redaktorovi, či inému blízkemu druhovi. Začína síce písať svoje najrozsiahlejšie epické dielo Gábor Vlkolinský, ale dokončí ho až o dva roky.
V tom „hluchom" roku napíše svoju krásnu báseň Vianoce. Ani literárni kritici, ani literárni historici si ju neveľmi všímajú. Zaujímajú ich rozsiahlejšie epické projekty a básne s výrazným sociálnym, či národným zacielením. Pritom táto báseň si svojou nadčasovosťou a všeľudským posolstvom pozornosť právom zasluhuje. Hviezdoslav svoj vstup do ríše básnictva spojil so službou pravde, bez ktorej by, podľa neho, hľadanie krásy nemalo zmysel. Zdôraznil to vo svojom básnickom odkaze:
„...naplnenie vlastného života mravným zmyslom dáva človeku nepopierateľnú vyššiu hodnotu."
A tento odkaz umocnil svojim vlastným príkladným životom a rýdzim charakterom. Alojz Čobej pripravil v roku 1996 stereoúpravu tejto biblickej básne. Naštudoval ju a nahral režisér Ladislav Hyža. Účinkovali: Eva Gašparová, Štefan Halás a František Výrostko.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
