Básnik a dramatik Ivan Svetko by sa v týchto dňoch dožil 53 rokov. Umrel, žiaľ, veľmi mladý, 25-ročný. Jeho priateľ Boris Filan o ňom napísal: „Ivan Svetko bol naštartovaný dorásť na veľkú osobnosť našej kultúry. Bol geniálne bystrý, mal skvelé vzdelanie, bol usilovaný a mal naozajstné krídla. Vedel vo svojom veku takmer všetko. Takmer. Lebo starý Hemmingway, ktorý mohol žiť, ale už nechcel, raz povedal, že k tomu, aby bol človek veľkým umelcom, musí mať dosť talentu, dosť usilovnosti, dosť šťastia a musí to všetko ešte dožiť. Tohto daru dostal Ivan iba tretinu. A predsa vytvoril obdivuhodné básnické a dramatické dielo."
Za svoj krátky život stihol neuveriteľne veľa. Vyštudoval VŠMU, etabloval sa ako scenárista, režisér, autor rozhlasových hier. Po celý čas písal poéziu a predovšetkým žil s vnímavou dušou a s originálnym pohľadom na svet.
Ivan Svetko mal len 19 rokov, keď napísal autorsky vyzretú rozhlasovú hru Mliečna cesta (1983). Hodnoverne v nej zobrazil úskalia dospievania a citové útrapy pre relatívne maličkosti (mutovanie, prvá láska a pod.). Hra je zaujímavá aj tým, že vychádza z rozhlasových zážitkov detských hercov. Ivan Svetko si v nej dokonca aj zahral. V réžii Viliama Sýkoru účinkujú: Pavol Lazar, Oľga Zöllnerová, Anton Mrvečka, Ivan Svetko, Helena Geregová, Marián Labuda, Eva Rysová, Vlado Minarovič.
V týchto dňoch si pripomíname 89. výročie narodenia a 10. výročie úmrtia dramaturga a dramatika Jána Vdovjáka. Hoci vyštudoval právo, celý svoj život sa venoval rozhlasovej tvorbe. Bol vedúcim dramaturgom literárno-dramatického vysielania. Ako dramatik napísal hry Malý výlet, Nepochopenie, Gin s tonikom, Džungo, Hľadanie, Lúčenie, Siedmy deň. Okrem hier písal rozhlasové životopisné pásma, zdramatizoval mnoho literárnych diel svetových autorov. Prekladal rozhlasovú tvorbu poľských dramatikov a napísal štúdiu o problémoch a teórii rozhlasovej tvorby.
Jeho rozhlasová hra Gin s tonikom bola v 70. rokoch najvysielanejšou rozhlasovou hrou v zahraničí. V roku 1974 ju naštudoval a nahral Andrej Medvec. Účinkovali: Judita Viciánová, Peter Gažo, Andrej Hryc, Hana Grísová, Zolo Lásló, Alena Skokanová a Ján Kado.
Spisovateľ Janko Matúška (1821-1877) je známy ako autor textu slovenskej hymny, ale písal aj väčšie básnické skladby - povesti. V nich sa odrážal jeho filozoficko-etický postoj k dejinám i súdobej skutočnosti. Proti ľudskej krutosti stavia protiklad v podobe čistej lásky. V jeho tvorbe badať tón akejsi baladickej skepsy. Bol vlastne jedným z prvých baladikov nášho romantizmu.
V povesti Hrdoš sú jeho literárne vízie o dejinnej spravodlivosti a slobode národa najprv búrlivé, povstalecké, neskôr mesianistické, trpné a pokorné. Básnickú skladbu Janka Matúšku, ktorú recituje Alfréd Swan, uvádzame pri príležitosti 140. výročia úmrtia tohto štúrovského básnika.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
