V týchto dňoch uplynie 205 rokov od narodenia prozaika, dramatika a básnika Jonáša Záborského. Podľa časti slovenskej literárnej vedy bol predstaviteľom racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných romantický ironik. On sám sa nazval národným hriešnikom. Bol rebelom takmer vo všetkom a všade. Sporil sa so Štúrom a jeho politickým i jazykovým programom. Keď sa stal vo Viedni redaktorom vládou vydávaných Slovenských novín, dostával sa do konfliktov s vtedajšou cenzúrou.
V diele Frndolína si Záborský vzal na mušku odnárodnenie, malomeštiactvo a dobový snobizmus remeselníckej rodiny, ktorá v túžbe vyšvihnúť sa „vyššie", bezducho napodobňuje maniery tzv. lepších ľudí, zrádza svoj pôvod i svoju ľudskú podstatu. Výchova dcéry v „dámskom inštitúte" sa obracia proti rodičom a prináša im materiálny i morálny úpadok.
Satirickú prózu adaptoval teatrológ Stanislav Mičinec do javiskovej podoby a dramaturg Gabriel Halmo ju upravil pre rozhlas. V roku 1976 ju naštudovala a nahrala režisérka Viera Weidlerová. Účinkovali: Magda Vášáryová, Eva Krížiková, Alojz Kramár, Martin Gregor, Dušan Jamrich, František Zvarík, Mária Kráľovičová, Ivan Letko a Oldo Hlaváček.
Pri príležitosti 110. výročia narodenia spisovateľa Jozefa Horáka uvádzame stereočítanie z jeho románu Zlaté mesto. Mnohotvárna minulosť i prítomnosť banskoštiavnického kraja podnecovala Horákov záujem i fantáziu, lákala ho svojou osobitosťou a ponúkala mu množstvo námetov. Autor sa viackrát vyznal, ako naňho „ten starý svet, svet dávny a slávny", silne vplýval a ako ho uchvacoval.
Historický román Zlaté mesto je monumentálnou freskou mesta Banská Štiavnica. V 13. storočí sem prišli noví osídlenci z Nemecka, ktorých privábilo zlato ukryté v slovenských horách. Zlato sa čoskoro stalo zdrojom intríg, závisti a krívd. Vidina bohatstva ničí ľudí a pretvára ich v bezcitné bytosti. Na pozadí historických reálií zobrazil v románe vzostup a pád jedného z podnikateľských banskoštiavnických rodov. Zlaté mesto je historickou freskou zo 16. a 17. storočia na pozadí tragických ľúbostných príbehov.
V réžii Viery Weidlerovej účinkovali: Karol Machata, Helena Geregová, Eduard Vítek, Ivan Vojtek, Peter Šimun, Vladimír Minarovič, Ivan Krivosudský, Eduard Bindas, Roman Matisko, Vlado Durdík, Jozef Šimonovič a Július Paluš. V roku 2000 pre rozhlas pripravil Pavol Hudík.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
