Klára Jarunková, ktorá by sa v týchto dňoch dožila 95 rokov, patrí k najprekladanejším slovenským spisovateľom druhej polovice 20. storočia. Jej diela vyšli takmer v štyridsiatich jazykoch. Román Tulák vyšiel v roku 1973 a o tri roky neskôr ho pre rozhlas zdramatizoval spisovateľ, literárny vedec a publicista Ondrej Sliacky.
Trinásťročný hrdina má problém nie generačný, ale skôr „obgeneračný". Urobí tiché gesto vzbury a uteká pred komandovaním starej matere a vlastne aj sám pred sebou. Počas úteku premýšľa o rozličných mravných otázkach, najmä o tom „kedy sa pretvarovať a kedy vravieť pravdu za každú cenu". Napokon spoznáva, že „najjednoduchšie je vždy hovoriť pravdu".
Rozhlasovú dramatizáciu románu Tulák v roku 1976 naštudoval a nahral režisér Mikuláš Bugár. Účinkujú: Emil Filo, Viera Bálinthová, Samuel Adamčík, Alojz Kramár, Peter Pilz, Igor Kováč, Rudo Žakovský, Július Paluš, Erika Bauerová, Fero Bača, Eva Kvietiková, Irena Pašková, Olívia Binderová, Oľga Adamčíková, Jela Lukešová a Eliška Müllerová. Hudobný dramaturg Miroslav Nemec, majster zvuku Alojz Janeček.
Zlata Solivajsová by sa v týchto dňoch dožila 95 rokov. Narodila sa v Nitrianskej Blatnici a od roku 1946 žila až do svojej smrti v Banskej Bystrici. Do jej osudu zasiahol pestrý súbor autorských rozprávok Kľúč od každých dverí. Pre ňu to bol azyl, forma úteku do sveta krásy a fantázie, ale zároveň ju nadlho umlčal. Pod zámienkou, že text obsahuje metaforické narážky na normalizačný režim, je táto kniha zošrotovaná. Až po rokoch vynúteného mlčania sa Solivajsová prihlásila treťou básnickou zbierkou Pierko po pierku, ktorá je lyrickým záznamom jej životných skúseností. Výber z tejto zrelej básnickej zbierky pripravili v banskobystrickom štúdiu v roku 1998. Recituje Zlatica Gillová. Réžiu mal Andrej Turčan.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.