Pri príležitosti 60. výročia začiatku rozhlasového vysielania z Banskej Bystrice pre vás redaktorka Marcela Čížová vybrala rozhlasovú hru Štefana Šmihlu Ako chuť Bonpari... (1996). Sociálna dráma sa odohráva v prostredí mládeže vyrastajúcej na okraji spoločnosti. Hlavný hrdina, prvák na učilišti a nováčik, spoznáva prvé priateľstvo, prvú lásku, prvé drogy a tiež sklamanie, dezilúziu a tvrdé vytriezvenie. V réžii Daniely Ilavskej účinkujú: Marián Škorvaga, Patrik Minár, Michaela Čobejová, Marti Horňák, Emília Čížová, Klára Dubovica, Zlatica Gillová, Andrej Mojžiš, Mikuláš Onufrák a ďalší.
Štefan Šmihla bol dlhoročným dramaturgom banskobystrického rozhlasového štúdia. Autorsky debutoval básnickou zbierkou Jazda na hojdacom koni. Venoval sa tvorbe pre deti a mládež, napísal niekoľko televíznych hier, ale doménou jeho tvorivej činnosti bola rozhlasová hra. Už jeho prvotina Sny sú aj temné získala v súťaži pôvodných rozhlasových hier významné ocenenie. Aj jeho ďalšie hry získavali významné ceny na festivaloch pôvodnej rozhlasovej hry v Piešťanoch.
Dramatik František Juriga oslávi v týchto dňoch 83. narodeniny. Spočiatku publikoval v časopisoch, orientoval sa na tvorbu pre deti a mládež. Výraznejšie sa však presadil ako autor rozhlasových hier. Debutoval v roku 1980 hrou Kaskády. O rok neskôr napísal rozhlasovú hru Vtedy na Vianoce, v ktorej zobrazil hrdinstvo prostého dedinského človeka v čase SNP. V hrách Klopanie a Únik zo seba tematicky čerpal z banského prostredia, ktoré ako ústredný banský inšpektor dôverne poznal.
Z autorskej dielne Františka Jurigu vám ponúkame hru Vacuum juris (1999), ktorá pojednáva o osudoch otca a syna, ktoré tragicky poznamenala vojna. V banskobystrickom rozhlasovom štúdiu ju nahral režisér Andrej Turčan. Účinkujú: Ján Kožuch, Andrej Mojžiš, Michal Gazdík, Jana Pilzová, Martin Horňák a Jaroslav Motl.
V týchto dňoch si pripomíname nedožité 90. výročie narodenia najvýznamnejšieho predstaviteľa modernej slovenskej poézie Miroslava Válka. Už jeho prvá básnická zbierka Dotyky (1959) bola udalosťou, ktorá rozvírila hladinu vtedajšieho literárneho života. Válek, na tie časy odvážne a zreteľne, dával najavo, že si normy, postuláty a ciele svojej poézie nesie sám v sebe, že si ich formuje podľa svojho vnútorného sebaurčenia. Mnohí Válkovi vyčítajú, že sa nechal kúpiť vtedajšou mocou. Ihneď však dodávajú, že básnik to bol dobrý. Iní ho majú dodnes v hlbokej úcte. Započúvajme sa do jeho poézie v podaní skutočných majstrov. Verše Milovanie v husej koži... (1968) recitujú Leopold Haverl a Ivan Mistrík.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
