Spisovateľ Pavel Hrúz sa narodil v Banskej Bystrici. Pre svoje politické a občianske postoje k augustovým udalostiam v roku 1968 ho počas normalizácie prepustili z Matice slovenskej, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a zakázali mu publikovať. Pracoval ako údržbár tenisových kurtov, skladník a energetik. V druhej polovici 70. rokov pracoval anonymne pre Slovenský rozhlas v Banskej Bystrici a po roku 1989 bol redaktorom jeho literárnej redakcie.
Pred zákazom publikovať mu v roku 1966 vyšla prvá zbierka poviedok Dokumenty o výhľadoch, neskôr ďalšia s názvom Okultizmus. Po roku 1989 mu vyšli aj jeho skôr napísané poviedky Chliev a hry, Pereat, Párenie samotárov, Rendez vous, Oči kuričove, Chlieb a kry, Hore pupkom, pupkom sveta. K svojmu beletristickému dielu pridal v roku 2000 knihu Bystrica v... tom, ktorá je literárnou montážou o jeho rodnom meste. Zomrel 18. augusta 2008 vo svojom rodičovskom dome v Banskej Bystrici vo veku 67 rokov.
Pavel Hrúz je autorom rozhlasových hier Ešte pred konečnou, Šťastlivé a veselé prežitie, Noc s Faustom a Nad studňou (2003), ktorú si môžete vypočuť. Je to komorný príbeh o konflikte dvoch generácií, ktoré len s ťažkosťami nachádzajú spoločnú reč. Azda k tomu prispeje dramatická situácia. V réžii Ladislava Hyžu účinkujú: Juraj Sarvaš, Michal Gazdík, Lucia Jašková a Peter Kočan.
V tomto roku si pripomíname 60. výročie začiatku pravidelného rozhlasového vysielania z Banskej Bystrice. Banskobystrická redaktorka Marcela Čížová vybrala rozhlasovú hru Karola Horáka Duša hry. Mnohé z jeho drám boli východiskom pre rozhlasovú podobu. Rozhlasové varianty jeho prác sú niekedy ešte pôsobivejšie. Možno preto, že rozhlas necháva pôsobiť len slovo a interpreta.
Aj rozhlasová hra Duša hry vychádza z divadelnej hry Skaza futbalu v meste K. Futbalový zápas medzi dvoma mužstvami ponúka metaforu o živote mesta a jeho slávnej minulosti, ale je aj obrazom jeho úpadku v súčasnosti. Druhú rovinu príbehu tvorí generačný problém, ktorý počas zápasu riešia domáci starnúci bek a mladý, pohyblivý útočník súpera.
O Horákovi napísali divadelní teoretici, že ako autor z vidieka prelomil bariéru „bratislavocentrizmu." Jeho púť rozhlasového dramatika viedla do Bratislavy cez košické a banskobystrické rozhlasové štúdio. Hru v roku 1990 v banskobystrickom štúdiu realizovali dramaturg Štefan Šmihla a režisér Ladislav Hyža s bratislavskými hercami (Andrej Hryc, Vladimír Obšil, Vladimír Černý, Dušan Kaprálik. Peter Rúfus, Pavol Topoľský, Ivan Romančík, Zuzana Frenglová, Vladimír Durdík).
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: Jozef Ďurník, TASR]