Michaela Zakuťanská je predstaviteľka najmladšej generácie slovenských dramatikov. V roku 2013 založila spolu s režisérkou Júliou Rázusovou Prešovské národné divadlo, ktorého je dvornou dramatičkou. Jej texty sa s úspechom inscenujú na slovenskej divadelnej scéne, ale aj v zahraničí.
Jej prvá rozhlasová hra pre mládež Mňa kedy´s reaguje na problémy mladých ľudí a je zaujímavá v troch líniách - témou, zvukovou realizáciou a generačnou výpoveďou. Mladí ľudia sa vyrovnávajú s nástrahami dospelosti, zažívajú prvé lásky, odmietnutia, konfrontujú sa so svojimi vzťahmi k rodičom. Pri jej realizácii neboli okrem ľudského hlasu použité žiadne zvukové prostriedky.
Okrem režisérky Júlie Rázusovej, zvukára Petra Krajčoviča a dramaturgičky Hany Rodovej ju pripravili študenti VŠMU a košického konzervatória. Hru, ktorá získala 3. miesto na Prix Bohemia Radio 2011, vysielame pri príležitosti 90. výročia začiatku pravidelného rozhlasového vysielania z Košíc.
Vo veku 84 rokov zomrel 16. augusta v Bratislave významný dramatik a režisér Osvald Zahradník. Začínal v banskobystrickom rozhlase, neskôr sa presadil divadelnými hrami Sólo pre bicie (hodiny), Zurabája alebo epitaf pre živého, Sonatína pre páva, Prekroč svoj tieň, Prelúdium v mol a Post scriptum. Keď divadlá po roku 1989 pre komerčné tlaky prestali hrať Zahradníkove hry, rozhlas mu odvysielal viac ako tridsať rozhlasových hier (Pavučina, Adaptačný stres, Rehabilitácia, Kontexty, Výsluch alebo čestné slovo fízla).
Kritika zdôrazňovala, že Zahradníkov režijný štýl sa vyznačuje dokonalým prepracovaním hereckých partov, dôrazom na slovo, zmyslom pre narábanie so zvukmi, hudbou a ich funkčným využitím. Rozhlasovú hru Poznanie (2008) si Osvald Zahradník - ako bolo u neho zvykom - režíroval sám. Účinkujú: Dana Kufelová, Marián Slovák, Helena Geregová, Soňa Ulická, Zuzana Porubjaková, Alfréd Swan, Ivan Matulík, Vladimír Minarovič a Jozef Šimonovič.
V týchto dňoch si pripomíname 95. nedožité narodeniny básnika a prekladateľa Ctibora Štítnického. V roku 1944 sa aktívne zapojil do protifašistického odboja. Začal ako hlásateľ a redaktor Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Pôsobil ako zástupca šéfredaktora Kultúrneho života a riaditeľ Československého filmu v Bratislave. Z tejto funkcie ho v roku 1970 odvolali a nesmel publikovať.
Od pôvodných ambícií reflexívnej lyriky jeho prvotiny Presýpacie hodiny (1943) skĺzol ako veľká časť jeho básnickej generácie do schematických veršovačiek a politických agitiek. Tieto omyly však vyvážil fakt, že za štyri roky jeho pôsobenia na Kolibe vznikli takmer všetky filmy slovenskej novej vlny (Jakubisko, Havetta, Hanák), koprodukčné diela Alaina Robbe-Grilleta a Leopolda Laholu a ďalšie vynikajúce snímky Štefana Uhra, Stanislava Barabáša, Petra Solana a Martina Hollého.
V rozhlasovom pásme Pavla Hudíka a Ondreja Laciaka Básnik v Povstaní (1969) hovorí a svoje básne recituje Ctibor Štítnický.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
[foto: pixabay.com]
