V tomto roku si pripomíname 60. výročie začiatku rozhlasového vysielania z Banskej Bystrice. Banskobystrická redaktorka Marcela Čížová vybrala umelecko-dokumentárne pásmo Pavla Hrúza Perom ako britvou (2006). V 30. rokoch minulého storočia vstúpil na literárnu scénu Alexander Matuška. Výnimočný esejista, literárny kritik, znalec európskych literatúr, ktoré mu poskytovali hodnotový rámec aj na vnímanie slovenskej literatúry a domáceho kultúrneho diania. Patrí k zakladajúcim osobnostiam modernej slovenskej literatúry, jeden z vrcholných predstaviteľov modernej literárnej kritiky a esejistiky na Slovensku v 20. storočí.
Vystupoval proti malomeštiackemu filisterstvu a povrchnému vzťahu ku kultúre, proti frázovitému nacionalizmu, milujúcemu „veľké zjavy slovenskej minulosti", proti nízkej intelektuálnej úrovni viacerých autorov i kritikov. Ladislav Ťažký o ňom povedal: „Bola to zvláštna, zložitá a rozporuplná osobnosť, bohatá a tajuplná citlivá duša. Jeho súdy v literatúre patrili k tým, proti ktorým bolo zbytočné sa odvolať. Bol to kritik imperátor. Ale spravodlivý a nebojácny."
Autorovi literárneho pásma Perom ako britvou spisovateľovi Pavlovi Hrúzovi, rodákovi z Banskej Bystrice, bola osobnosť Alexandra Matušku blízka nielen preto, že boli rodáci, ale najmä preto, že mali rovnakú „krvnú skupinu" rebela, buriča. Hrúza pre jeho politické a občianske postoje k augustovým udalostiam v roku 1968 vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a zakázali mu publikovať.
84. narodeniny rozhlasového dramatika, redaktora a publicistu Ivana Lehotského si pripomenieme jeho hrou Klasy bez zrna (1986). V réžii Vladimíra Ruska účinkujú: Ctibor Filčík, Ida Rapaičová, Alfréd Swan, Hilda Michaíková, Gustáv Legéň, Pavol Mikulík, Igor Hrabinský, Eva Večerová, Mária Schlosserová, Darina Vašíčková Ján Valentík, Vladimír Minarovič, Soňa Ulická, Nataša Kulíšková, Anna Tyralová, a Július Paluš. Zvuková spolupráca Peter Janík a Ján Backstuber.
Ivan Lehotský po štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval ako šéfredaktor programového časopisu Rozhlas, neskôr ako redaktor vysielania pre deti a mládež a napokon ako redaktor Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania. Ako rozhlasový dramatik debutoval v roku 1970 psychologickou hrou Po infarkte. Za rozhlasovú hru Ráno nevidiacich získal v roku 1973 na 3. festivale pôvodnej rozhlasovej hry v Piešťanoch Cenu mesta Piešťan. Potom nasledovala stereohra Bezočivý smog, ktorá bola varovným obrazom pred ekologickou katastrofou ľudstva. V psychologickej hre Klasy bez zrna mapuje medzigeneračné vzťahy.
Blok, venovaný literatúre a dráme, pripravuje redaktor Marián Grebáč.
